Krátke video pochádzajúce z reportáže ruskej televízie z roku 2019 zdieľali od marca 2023 tisíce slovenských používateľov s tvrdením, že vraj ukazuje „veľtrh pre homosexuálne páry“ v Belgicku, na ktorom sa vraj mali konať aj „legálne aukcie detí“. Ide však o nepravdivý popis podujatia; stará televízna reportáž sa týka a obsahuje zábery z konferencie organizovanej americkou neziskovou organizáciou, ktorá ponúka poradenstvo a informácie pre mužské páry rovnakého pohlavia o možnostiach náhradného materstva v krajinách, kde je tzv. komerčné náhradné materstvo legálne. Komerčné náhradné materstvo je úkon, pri ktorom dostane náhradná matka zaplatené za vynosenie a pôrod dieťaťa pre rodičov, ktorí si takúto službu objednali, pričom takáto prax nie je právne povolená v žiadnom štáte Európskej únie.
Viac ako 2400 používateľov Facebooku zdieľalo video, ktoré bolo zverejnené v marci 2023 na súkromných profiloch, napríklad tu alebo tu, spolu so slovenským popisom, podľa ktorého malo ísť o ukážku správ o „aukciách detí pre homosexuálne páry“, ktoré sa vraj konajú v Belgicku.
Video obsahuje ukážku z relácie ruskej televízie NTV s názvom „Centrálna Televízia“. Video bolo uverejnené 5. októbra 2019 na webe televízie ako súčasť článku s nadpisom „Belgicko hostí veľtrh detí pre páry rovnakého pohlavia“. Vo videu vidíme televíznu moderátorku a moderátora.
„Predstavte si, v Belgicku sa konal veľtrh s deťmi. Skutočne veľtrh. To slovo som nezvolila náhodou, pretože tam bolo celkom legálne možné vyhotoviť zmluvu o predaji detí. Tento veľtrh je určený pre páry rovnakého pohlavia, ktoré si tam môžu nájsť náhradnú matku a za predpokladu, že zaplatia za jej služby podľa cenníka, sa stanú šťastnými rodičmi. Alebo si môžu dieťa jednoducho priamo kúpiť od ženy, ktorá ho chce predať,“ hovorí na úvod Anna Jankina, moderátorka relácie Centrálna televízia, a následne povie, že cena jedného dieťaťa sa pohybuje od 95 000 do 160 000 amerických dolárov.
„Strašné, inak sa to ani nedá nazvať,“ odpovedá druhý moderátor Vadim Takmenev. Televízia NTV vtedy o svojej reportáži informovala aj na Twitteri.
V tom čase toto tvrdenie rozšírilo viacero ďalších ruských médií, napríklad tu alebo tu.
Tieto tvrdenia zapadajú do ruských dezinformačných naratívov zameraných proti LGBTQI+ ľuďom, ktorý sa spomína napríklad v tejto správe Európskeho parlamentu z roku 2021 a ktorý vykresľuje LGBTQI+ ľudí ako hrozbu pre mravnú výchovu detí a mládeže a presadzovanie práv LGBTQI+ ľudí ako „pokus o kolonizáciu zo strany morálne skorumpovaného a pokleslého Západu“.
Napriek tomu, že komerčné náhradné či surogátne materstvo je kontroverznou praxou a v jednotlivých krajinách sa rôznia legislatívne pravidlá jej regulácie, popis udalosti v Belgicku uvedený v príspevkoch na sociálnych sieťach je silno zavádzajúci.
Agentúra AFP sa spojila s právnymi expertmi, ako aj s americkou neziskovkou organizujúcou konferenciu spomínanú v reportáži ruskej televízie, ktorá sa v Bruseli odvtedy konala opakovane. Potvrdili sme tiež, že nešlo o „aukciu“ detí, čo by bolo jednoznačne ilegálne obchodovanie s ľuďmi, ale že išlo o osvetové podujatie zamerané na poskytovanie informácií mužským párom rovnakého pohlavia o možnostiach náhradného (surogačného) materstva v krajinách ako USA či Kanada, kde je táto prax legálna. Komerčné náhradné materstvo nie je legálne v Belgicku ani v iných štátoch Európskej únie.
Ruskú reportáž a jej zavádzajúce posolstvo už v minulosti vyvrátili alebo kontrolovali iné fact-checkerské organizácie ako napríklad EUvsDisinfo (tu, tu), EUfactcheck.eu, Faktograf.hr (tu, tu), Factcheck.kz alebo ruská stránka The Insider.
Men Having Babies – Nezisková organizácia
Men Having Babies, Inc. (MHB) je nezisková organizácia so sídlom v USA, ktorá organizuje konferencie a semináre po celom svete a podľa svojej webovej stránky poskytuje „vzdelávacie a praktické informácie na pomoc budúcim rodičom, ktorí sú gay, queer alebo bisexuálnymi mužmi či trans ženami, aby mohli dosiahnuť biologické rodičovstvo“. Medzi poslanie organizácie patrí „podpora etických postupov náhradného materstva, aby boli minimalizované všetky riziká“ alebo „podpora cenovej dostupnosti služieb súvisiacich s náhradným materstvom prostredníctvom propagácie, finančnej pomoci a podpory transparentnosti a spätnej väzby od pacientov“.
Ron Poole-Dayan, výkonný riaditeľ MHB, pre agentúru AFP uviedol, že organizácia iba poskytuje informácie o možnostiach rodičovstva a umožňuje záujemcom stretnúť sa s poskytovateľmi služieb, ktorí legálne pôsobia v niektorých štátoch USA a provinciách Kanady. MHB ako taká žiadne služby náhradného materstva nesprostredkúva.
„Samozrejme, že MHB neorganizuje aukcie detí, a to ani online, ani na našom podujatí v Bruseli 2019, ani nikde inde. Toto nie je len lož, ale aj ohováranie a nenávistný prejav tých istých ruských ‚zdrojov‘, ktoré sa všemožne snažia pošpiniť liberálne hodnoty a rozkladať základy slobodných spoločností,“ uviedol Poole-Dayan vo svojej odpovedi agentúre AFP v marci 2023.
„To, čomu sa venujeme my, je sprostredkúvanie prístupu k informáciám o službách, ktoré sú v USA a Kanade úplne legálne, nie predaj a už vôbec nie aukcia existujúcich alebo budúcich detí,“ dodal.
Podujatie v Bruseli, na ktoré sa odvoláva reportáž ruskej televízie a ktoré sa konalo v septembri 2019, nieslo názov „5. výročná bruselská konferencia o možnostiach rodičovstva pre európskych gay mužov“. MHB zorganizovala mnoho podobných podujatí v rámci svojich „seminárov a konferencií o náhradnom materstve“ v mestách ako Chicago, New York, Tchaj-pej, Tel Aviv, Berlín alebo San Francisco. Podľa MHB takéto konferencie poskytujú „objektívne informácie, prístup k širokému spektru poskytovateľov služieb a nadväzovanie kontaktov“.
Podľa vtedajších mediálnych správ bolo v roku 2019 v hoteli, kde sa bruselská konferencia konala, nainštalovaných “približne 24 stánkov súkromných kliník a sprostredkovateľských služieb”. MHB na svojom kanáli YouTube zverejnila aj propagačné video z podujatia, viaceré z diskusií a panelov boli zaznamenané a sú taktiež dostupné na YouTube.
Agentúra AFP skontrolovala poskytovateľov služieb (agentúry náhradného materstva a kliniky pre liečbu neplodnosti), ktorí sú uvedení na webovej stránke MHB, a zistila, že všetci majú sídlo v Spojených štátoch, nie v Belgicku alebo inde v Európe. V mediálnych správach o tomto podujatí ani v programe podujatia nebola žiadna zmienka o tom, že by sa na ňom konala „aukcia detí“.
Podľa Poole-Dayana MHB len „poskytuje informácie o možnostiach rodičovstva a umožňuje ľuďom stretnúť sa s poskytovateľmi služieb, ktorí pôsobia legálne v USA a Kanade a dodržiavajú etické zásady“, pričom odkazuje na etický rámec MHB, v ktorom sú uvedené zásady a normy, ktoré sa poskytovatelia náhradného materstva a umelého oplodnenia uvedení v zozname MHB zaviazali dodržiavať. „Kontrolujeme aj ich publikácie a záznamy, aby sme sa uistili, že neumožňujú náhradné materstvo v rozpore s našimi základnými protokolmi alebo v destináciách mimo USA a Kanadu,“ uviedol Poole-Dayan o poskytovateľoch služieb.
„Odhadujeme, že v Spojených štátoch sa náklady na náhradné materstvo pohybujú od 90 000 do 180 000 dolárov v závislosti od miesta a poskytovaných služieb. MHB nemá priamu kontrolu nad nákladovými faktormi, ale poskytujeme našim členom poradenstvo, aby mohli robiť informované rozhodnutia,“ povedal o cenách, ktoré môžu zamýšľaní rodičia očakávať pri výbere služieb poskytovateľov v USA.
MHB uvádza, že výťažok z ich konferencií je určený pre takzvanú Gay Parenting Assistance Program (GPAP), grantovú schému, ktorej cieľom je, „aby bolo budovanie rodiny dostupnejším pre potenciálnych gay rodičov, ktorí potrebujú finančnú pomoc na svojej ceste za náhradným materstvom“.
O tomto programe, ako aj o aktivitách MHB, publikoval v októbri 2022 dlhší text britský denník The Guardian. Podľa článku je v rámci programu GPAP rozdaných ročne viac ako 1 milión dolárov vo forme zľavnených či bezplatných zdravotníckych služieb a peňažných grantov potenciálnym rodičom, ktorí sú vo finančnej núdzi.
Náhradné materstvo v Európe
Keď hovoríme o náhradnom materstve, mali by sme spresniť, že máme na mysli gestačnú formu náhradného materstva, ktorá je vo všeobecnosti najbežnejšou. Pri tejto metóde dieťa nie je biologicky príbuzné s náhradnou, surogátnou, matkou. Namiesto toho je embryo vytvorené pomocou umelého oplodnenia s použitím vajíčok a spermií od plánovaných rodičov alebo darcov a následne je prenesené do maternice náhradnej matky.
Náhradné či surogátne materstvo môže mať buď povahu altruistickú alebo komerčnú (tu, tu). Altruistické náhradné materstvo označuje také dohody, pri ktorých náhradná matka nedostáva peňažnú náhradu. Vo väčšine prípadov altruistického náhradného materstva je náhradnou matkou príbuzná alebo blízka priateľka plánovaných rodičov.
Na druhej strane, komerčné náhradné materstvo označuje také dohody, pri ktorých náhradná matka dostáva od plánovaných rodičov náhradu nielen za lekárske alebo cestovné náklady, ale aj za celý proces otehotnenia, vynosenia a narodenia dieťaťa. Podľa poradenskej spoločnosti Global Market Insights, ktorá sa zaoberá prieskumami trhu, sa hodnota celosvetového odvetvia komerčného náhradného materstva v roku 2022 odhaduje na 14 miliárd USD.
Z hľadiska práva podlieha náhradné materstvo v Európe vnútroštátnym právnym predpisom v jednotlivých krajinách. Ako informovala agentúra AFP už v minulosti, alebo ako je uvedené v akademickom článku z roku 2022 s názvom „Commercial Surrogacy: An Overview“, napríklad v krajinách ako Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Rakúsko, Španielsko, Švajčiarsko, Taliansko alebo Poľsko je táto prax výslovne zákonom zakázaná vo všetkých formách. V niektorých krajinách je legálne len altruistické náhradné materstvo, napríklad v Grécku, Írsku, Holandsku, Portugalsku a Spojenom kráľovstve.
Podľa Tanie Racho, právnej expertky a výskumníčky európskeho práva na Inštitúte štúdií verejného práva Univerzity Paríž-Saclay, nie je komerčná forma náhradného materstva povolená zákonom v žiadnom z členských štátov Európskej únie.
V niektorých krajinách mimo EÚ, napríklad na Ukrajine, v Rusku, na Cypre alebo v Gruzínsku, je komerčné náhradné materstvo výslovne povolené zákonom. Na Ukrajine je síce táto prax prístupná aj cudzincom, ale zmluvu s náhradnou matkou môžu podpísať len manželské heterosexuálne páry. V Rusku bola právna situácia podobná až do decembra 2022 (tu, tu), keď bola prijatá nová legislatíva zakazujúca cudzincom mať deti s pomocou náhradnej matky v Rusku.
Čo sa týka slovenskej legislatívy, napriek tomu, že náhradné materstvo a jeho dôsledky nie sú slovenskými zákonmi priamo upravené, zákon č. 36/2005 Z. z., tzv. zákon o rodine, striktne definuje, že „matkou dieťaťa je žena, ktorá dieťa porodila“.
Situácia v Českej republike je v šedej právnej zóne, pretože náhradné materstvo nie je ani výslovne zákonom povolené, ani zakázané. České súdy však podľa viacerých zdrojov opakovane rozhodujú o tom, že náhradná matka môže vynosiť dieťa pre biologických rodičov a následne sa po pôrode vzdať rodičovských práv, ak takéto konanie nie je kompenzované (tu, tu, tu).
Európsky parlament opakovane odsúdil praktiky komerčného náhradného materstva pri schvaľovaní svojej výročnej správy o ľudských právach (v roku 2022, v roku 2015). V rámci svojho uznesenia o vplyve vojny proti Ukrajine na ženy z roku 2022 EP odsúdil aj „prax náhradného materstva, ktorá môže vystaviť ženy na celom svete vykorisťovaniu, najmä tie, ktoré sú chudobnejšie a nachádzajú sa v zraniteľných situáciách, napríklad v kontexte vojny“.
V Spojených štátoch je táto prax povolená v niektorých štátoch aj v komerčnej forme (hlavne v Kalifornii), ale v iných štátoch je zakázaná vo všetkých formách.
Bližší pohľad na Belgicko
Právna situácia v Belgicku je podobná ako v Českej republike, keďže neexistuje žiadny zákon, ktorý by sa osobitne týkal náhradného materstva. Podobne ako v Českej republike, altruistické náhradné materstvo nie je samo o sebe v rozpore so zákonom a adopcia plánovanými rodičmi po narodení dieťaťa môže byť za striktných podmienok povolená.
Aby sme lepšie posúdili právnu situáciu náhradného materstva v Belgicku, oslovili sme Catherine de Bouyalski, belgickú právničku a jednu z popredných odborníčok na právnu problematiku náhradného materstva v krajine.
„Belgicko nemá žiadne právne predpisy o náhradnom materstve. To znamená, že táto prax nie je zakázaná, ale tiež to znamená, že nie je nijako regulovaná. Okrem toho v Belgicku nemá zmluva, ktorou by sa žena pred pôrodom zaviazala vzdať sa svojich práv na dieťa, ktoré vynosí, žiadnu právnu hodnotu,“ uviedla de Bouyalski v e-maile agentúre AFP.
Vysvetlila tiež, že komerčné náhradné materstvo nie je v krajine legálne: „Keďže ľudské telo je podľa belgických zákonov ‚neobchodovateľné‘, nie je možné uzavrieť žiadnu zmluvu, v ktorej by sa poskytovali služby náhradného materstva za odplatu“. Odvolávala sa pri tom na právo na rešpektovanie telesnej integrity osoby, ktoré je zakotvené napríklad v článku 3 Charty základných práv Európskej únie. Podľa de Bouyalskej sú výnimky z tejto zásady možné len v prísne plánovaných a regulovaných prípadoch a vždy s altruistickou alebo bezodplatnou motiváciou, napríklad v prípade darcovstva orgánov.
„Niektoré belgické nemocnice a kliniky poskytujú služby a sprostredkovanie náhradného materstva. Vzhľadom na absenciu osobitného zákona sa však každý poskytovateľ rozhoduje, ako chce tento proces regulovať, samozrejme v súlade so všetkými ostatnými platnými základnými pravidlami. Väčšina nemocníc vyžaduje, aby plánovaní rodičia prišli s náhradnou matkou, ktorú poznajú, prípadne je s nimi v príbuzenskom vzťahu. Predtým, ako nemocnica rozhodne o prijatí alebo zamietnutí žiadosti, prebehnú psychologické a lekárske pohovory so všetkými účastníkmi zákroku. Cieľom tohto procesu je čo najviac rešpektovať práva všetkých zúčastnených,“ uviedla de Bouyalski.
Na otázku, či má vedomosť o tom, že by v Belgicku prebiehali aukcie detí spomínané v ruskej TV reportáži, odpovedala: „Nikdy som nepočula o žiadnych ‚aukciách‘ detí v Belgicku. To by bolo samozrejme úplne nezákonné. Som toho názoru, že články a tvrdenia, ktoré ste mi poslali, sú skratkovité a snažia sa priniesť ‚šokujúce‘ správy bez akéhokoľvek základu v realite. Pokiaľ ide o mňa, všetky prípady, ktoré sa týkali náhradného materstva a ktorými som sa zaoberala vo svojej praxi, sa uskutočnili v súlade s legislatívou príslušných krajín.“
