Scroll Top

Súdne procesy s bývalým šéfom SIS neboli zastavené kvôli nedostatku dôkazov,, ale kvôli procesným chybám

zdroj Vladimir Gladkov, pexels.com

Author(s): Demagog.sk

Prípad, na ktorý odkazuje Boris Kollár, sa týka úplatku, ktorý mal prijať bývalý šéf Slovenskej informačnej služby (SIS) Vladimír Pčolinský. Pčolinský údajne vzalpeniaze za zastavenie odposluchov konkurznému právnikovi Zoroslavovi Kollárovi. Právnik sa neskôr ku skutku priznal, hoci podľa jeho výpovede Pčolinského nikdy nestretol a úplatok odovzdával cez Ľudovíta Makóa. Makó, rovnako ako Boris Beňa, svedčia proti Pčolinskému. Podľa nich mal prijať úplatok 20-tisíc eur, čo odmieta. Pčolinský bol zatknutý, obvinený a bolo mu nariadené väzobné stíhanie. Opodstatnenosť tohto stíhania konštatovalo niekoľko súdov na čele s Ústavným súdom. Generálna prokurátora pod vedením Maroša Žilinku následne zrušila obvinenie prostredníctvom § 363. Námestník Žilinku v odôvodnení argumentuje procesnými pochybeniami a absenciou dôkazov. S argumentáciou ohľadom procesných pochybení sa stotožnili najprv Špeciálny súd a následne aj Najvyšší súd. Súdy však nekonštatovali nedôvodnosť trestného stíhania, iba procesné pochybenia, najmä odňatie práva obžalovaného na naštudovanie spisu. Kollár selektívne spomína iba tie súdy, ktoré dali Pčolinskému za pravdu a zároveň nespomína, že konštatovali predovšetkým procesné pochybenia.

Boris Kollár popisuje v relácii Na Telo súdne procesy a konanie generálneho prokurátora v kauze Pčolinského týmito slovami: „Zoberme si prípad pána Pčolinského, 363. Dostal 363 a tým pádom mu zrušili obvinenie, ale to obvinenie mu znova otvorili tí istí vyšetrovatelia, ten istý špeciálny prokurátor a dostalo sa to na súd … Tento špeciálny súd to neprijal a odmietol … Najvyšší súd, ten to rovnako potvrdil a neprijal to … Tá 363 bola potvrdená aj tými dvoma súdmi, ale to sa už nikdy nehovorí.”

Aktéri tejto kauzy sú úzko prepojení so stranou Sme rodina. Vladimíra Pčolinského do pozície riaditeľa SIS nominovala samotná strana. Predseda poslaneckého klubu hnutia Sme rodina Peter Pčolinský je bratom Vladimíra Pčolinského a Pčolinského manželka je poslankyňou Sme rodina. Generálny prokurátor Žilinka sa v rozhodovaní o tejto veci pre kontakty s Pčolinského bratom vylúčil, no zastupoval ho jemu blízky námestník Jozef Kandera.

Pčolinského usvedčuje z korupcie bývalý námestník SIS Boris Beňa a bývalý šéf daňových kriminalistov Ľudovít Makó. Obaja vo výpovedi uvádzajú, že peniaze od Zoroslava Kollára prevzal Beňa a ten si ich na polovicu rozdelil s Pčolinským. Peter Pčolinský stretnutie s Beňom a Makoóm priznáva, odmieta však, že by sa dohodli na úplatku. 

Bývalý riaditeľ SIS Vladimír Pčolinský bol ešte v marci 2021 zadržaný a obvinený z korupcie. V auguste 2021 Generálna prokuratúra SR využila oprávnenie podľa § 363 Trestného poriadku a uznesením zrušila obvinenia voči Pčolinskému. Zrušenie obvinenia odôvodnila generálna prokuratúra závažnými procesnými pochybeniami a údajnou absenciou dôkazov.

Žilinka v tom istom odôvodnení zrušil obvinenie aj konkurznému právnikovi Kollárovi, ktorý mal Pčolinskému cez prostredníkov odovzdať úplatok. V máji minulého roka sa Kollár ku kauze podplácania priznal a v súčasnosti je za ňu aj právoplatne odsúdený. Kollár vypovedá, že Pčolinského nikdy nestretol a úplatok odovzdával Ľudovítovi Makóovi. 

Vo februári 2022 NAKA opätovne vzniesla Pčolinskému obvinenie z korupcie a v máji 2022 podal prokurátor ÚŠP Peter Kysel na Špecializovaný trestný súd obžalobu. V tejto časti výroku sa Boris Kollár vyjadril nepresne, pretože obžalobu podal prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry, nie samotný špeciálny prokurátor Daniel Lipšic. Samosudca Špecializovaného trestného súdu v septembri 2022 odmietol obžalobu ÚŠP na Pčolinského, a vec vrátil prokurátorovi pre procesné pochybenia v prípravnom konaní, zvlášť pre porušenie práva na obhajobu.

Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) proti tomuto rozhodnutiu podal sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší súd SR. Ten potvrdil rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu o vrátení obžaloby. Prípad sa takto vrátil do štádia prípravného konania. Aj najvyšší súd však potvrdil, že dôvodom vrátenia obžaloby boli iba procesné pochybenia. Dôvodom mala byť skutočnosť, že bolo porušené právo Pčolinského na naštudovanie spisu, ktoré je posledným krokom pred podaním obžaloby. Pčolinský sa z termínu na preštudovanie ospravedlnil pre práceneschopnosť, čo vyšetrovateľ a prokurátor vyhodnotili ako obštrukciu. Nový termín na preštudovanie spisu nebol vytýčený a obžaloba sa dostala na súd. 

Boris Kollár taktiež nespomína, že v neprospech Vladimíra Pčolinského rozhodol zasa Ústavný súd, a to dokonca viacnásobne. Prvé dve sťažnosti Pčolinského odmietol súd po predbežnom prerokovaní a tretiu síce prijal, no nakoniec mu nevyhovel. Kollár taktiež nespomína, že hneď niekoľko súdov konštatovali dôvodnosť obvinenia. Podľa Úradu špeciálnej prokuratúry „celkovo teda potvrdilo dôvodnosť stíhania 15 sudcov na všeobecných súdoch a Ústavnom súde.“

Boris Kollár taktiež naznačuje, že o rozhodnutiach súdov v prospech Petra Pčolinského „nikto nehovorí”. O týchto rozsudkoch však informovali všetky relevantné média medzi nimi napríklad: Denník N, Pravda, Aktuality, Postoj, RTVS aj TV Markíza

Fact Checker Logo
Pôvodne uverejnené tu.
Privacy Preferences
When you visit our website, it may store information through your browser from specific services, usually in form of cookies. Here you can change your privacy preferences. Please note that blocking some types of cookies may impact your experience on our website and the services we offer.