Výber z diskusie v relácii Sobotné dialógy poukazuje na skresľovanie udalostí oboma diskutujúcimi. Súčasný dočasne poverený minister životného prostredia Budaj zavádzajúco naznačuje, že vymenovaní nominanti predchádzajúcej vlády boli usvedčení z nelegálneho konania. Bývalý generálny prokurátor Trnka však usvedčený nebol, nie je preto možné preukázať ani politickú súvislosť jeho konania. Tá zatiaľ nie je jednoznačne dokázaná ani u bývalého špeciálneho prokurátora Kováčika. V druhom výroku označil poslanec Takáč protesty po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice v roku 2018 za riadené vtedajšími opozičnými politikmi. Pre takéto tvrdenie však neexistujú dôkazy.
V relácii Sobotné dialógy sa Ján Budaj vyjadril takto: „Tu naozaj ten generálny prokurátor váš, aj váš špeciálny prokurátor a mnohí policajti boli usvedčení a bolo dokázané, že to bolo, že ich konanie malo politickú súvislosť.”
V súvislosti s medializovanými kauzami bolo odsúdených viacero vysoko postavených príslušníkov prokuratúry a polície. Zatiaľ najvýznamnejším je bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, ktorý bol odsúdený na 8 rokov odňatia slobody. Generálny prokurátor Trnka napriek viacerým obvineniam nebol odsúdený dodnes. V kauze nahrávky Gorila sudca prekvalifikoval skutok a vyhlásil vec za premlčanú, v ostatných kauzách zatiaľ nepadol definitívny rozsudok.
V roku 2014 bol do funkcie špeciálneho prokurátora znovuzvolený Dušan Kováčik tajným hlasovaním, pričom v NR SR mala v tom čase väčšinu strana Smer-SD. Počas svojho pôsobenia vo funkcie si vyslúžil prezývky „zametač” alebo „pán 61:0” za to, že nepodal takmer žiadnu žalobu, hoci bol na čele Špeciálnej prokuratúry nepretržite šestnásť rokov. Neskôr bol Kováčik obžalovaný a v roku 2022 aj definitívne odsúdený za prijatie úplatku 50-tisíc eur a vynášanie zo spisov na 8-ročné odňatie slobody.
Generálny prokurátor Dobroslav Trnka bol zvolený v roku 2003 aj napriek tomu, že v tom čase bol premiérom Mikuláš Dzurinda a vládnuca strana SDKÚ podporovala iného kandidáta. Vtedy ho okrem poslancov KDH, SMK, ANO podporila aj strana Smer-SD, ktorá mala z týchto strán najväčší poslanecký klub. Trnka mal počas svojho pôsobenia vo funkcii k strane Smer blízko a jeho konanie vo viacerých kauzách vyznievalo v prospech práve tejto strany.
V roku 2022 bol bývalý Generálny prokurátor trestne stíhaný pre kauzu Gorila zo zneužitia právomoci verejného činiteľa. Trnka mal údajne schovávať nahrávku z odpočúvania vo svojom trezore a neodovzať ju polícii, čím sa dopustil trestného činu.
Na súdnom pojednávaní sudca prekvapivo prekvalifikoval trestný skutok na prečin a trestné stíhanie zastavil. Rozhodnutie však ešte nie je právoplatné, keďže prokurátor podal proti rozhodnutiu sťažnosť. Vecou sa tak bude zaoberať odvolací Krajský súd v Bratislave. Napriek zastaveniu trestného stíhania sa Slovensko mohlo pozrieť na nahrávku Dobroslava Trnku s Mariánom Kočnerom, kde sa ku skutku, z ktorého bol obvinený sám usvedčuje. Na nahrávke dvaja aktéri rozprávajú o vydieraní Jaroslava Haščáka nahrávkou Gorila. Trnka je navyše stále obvinený aj v kauze okolo bytovky Glance House.
V kauze Judáš polícia obvinila osem vplyvných ľudí, pričom niektorí z nich v minulosti pôsobili v policajnom zbore. Medzi nimi aj bývalého šéfa SIS Gašparoviča, expolicajta Vičana, exšéfa operatívcov NAKA Kučerku a policajného exprezidenta Lučanského. V týchto kauzách už je tiež viacero odsúdených. Bývalý príslušník SIS Peter Gašparovič a niekdajší policajný vyšetrovateľ Ladislav Vičan boli odsúdený v úplatkárskej kauze Judáš na necelé dva roky väzenia. Spolupracujúci obvinený Boris Beňa, ktorý pôsobil ako námestník SIS, a bývalý viceprezident Finančnej správy Daniel Čech zase uzavreli dohodu o vine a treste a ku skutkom sa priznali. S mnohými obvinenými trestné konania ešte stále prebiehajú.
Výrok poslanca Takáča, ktorý sa týkal nedávneho referenda a protestov po vražde novinára, znel nasledovne: „V roku 2018 žiadala predčasné voľby ulica, ktorá bola riadená vtedajšími opozičnými politikmi.”
Protesty s požiadavkou predčasných volieb vypukli na Slovensku v roku 2018 po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Organizácie na čele s občianskou iniciatívou Za slušné slovensko nemali medzi svojimi organizátormi ani rečníkmi vtedajších opozičných politikov. Aj iné iniciatívy, ktoré organizovali prostesty, ako napríklad Hnevám sa, V teniskách alebo banskobystrické Nie v našom meste, boli bez politikov vtedajšej opozície. Vystupovali na nich predstavitelia kultúry, médií, cirkví a občianski aktivisti.
Opozícia zorganizovala na Námestí SNP jeden protest v roku 2020 na druhé výročie vraždy, pár dní pred parlamentnými voľbami. V rovnaký deň sa však konal aj protest iniciatívy Za slušné slovensko na Námestí slobody s vyššou účasťou.
Poslanec Takáč sa vo výroku snažil porovnať tohtoročné referendum o ústavnom zakotvení predčasných volieb s protestmi v roku 2018, o referende tvrdí, že je občianskou iniciatívou. Petícia za tohtoročné referendum však bola iniciovaná stranou Smer-SD, zatiaľ čo petícia za referendum o predčasných voľbách počas protestov po vražde Jána Kuciaka bola iniciovaná občianskymi iniciatívami.
Až neskôr poslali organizátori otvorený list aj opozičným stranám, kde ich vyzývali k podpore ich petície o predčasných voľbách. Na tento otvorený list opozičné strany reagovali pozitívne, ale sa explicitne odmietli zúčastňovať na organizovaní referenda.
