Necelé dva mesiace pred prvým kolom prezidentských volieb na Slovensku tisíce užívateľov sociálnych sietí zdieľali falošné dokumenty, podľa ktorých hlavný opozičný kandidát Ivan Korčok v polovici 80. rokov spolupracoval so Štátnou bezpečnosťou. Virálne príspevky odkazujú na údajné dokumenty, ktoré vraj spísali agenti ŠtB, ako na dôkaz, že Korčok, bývalý seniorný diplomat a minister zahraničných vecí, donášal na členov svojho univerzitného volejbalového tímu počas svojich študentských čias. Ústav pamäti národa a český Archív bezpečnostných zložiek však uviedli, že dokumenty nie sú autentické. Agentúra AFP pri ich porovnávaní s verejne dostupnými archívnymi dokumentmi ŠtB z rovnakého obdobia zistila viaceré nezrovnalosti.
Príspevky s takýmito tvrdeniami sa objavili koncom januára, teda v čase, keď je Korčok druhý v prieskumoch preferencií za Petrom Pellegrinim, ktorého podporuje aj strana Smer. Prvé kolo prezidentských volieb na Slovensku sa uskutoční 23. marca.
Z falošných dokumentov vyplýva, že ŠtB si Korčoka mala vytipovať ako potenciálneho spolupracovníka po zahraničnej ceste jeho univerzitného tímu do Talianska. Podľa dokumentov sa Korčok stretol s agentmi a operatívcami ŠtB a informoval ich o aktivitách členiek ženského volejbalového tímu, s ktorými cestoval.
Podľa verejne dostupných archívov analyzovaných agentúrou AFP neexistujú záznamy o niektorých z príslušníkov, ktorí mali spísať šírené dokumenty. Ďalší mali v tom čase inú hodnosť, v iných prípadoch sa nezhodujú podpisy príslušníkov ŠtB s tými, ktoré sú dohladateľné v záznamoch. Formát dokumentov sa taktiež líši od formátu, ktorý používala ŠtB v 80. rokoch.
Naviac, ak by bol Korčok vedený ako bývalý spolupracovník ŠtB, podľa zákona by nemohol mať nárok na udelenie bezpečnostnej previerky. Tá mu však bola opakovane udelená pre viaceré vyslania na diplomatické misie v zahraničí.
Ako sa tvrdenie rozšírilo
Agentúra AFP zistila, že tieto dokumenty rozšírilo viacero účtov vrátane dobre známeho dezinformátora, ktorý na svojich kanáloch opakovane podporoval Smer, ale aj poslanca SNS či asistentky iného poslanca SNS.
Podľa našich zistení sa tvrdenie, že Korčok „donášal“ na členov či členky svojho volejbalového tímu, prvýkrát objavilo v telegramovej skupine „PRINÁŠAME NÁDEJ SKUPINA“. Tá je verejnou diskusnou skupinou hlavného telegramového kanála občianskeho združenia “PRINÁŠAME NÁDEJ” založeného údajným bývalým príslušníkom SIS Pavlom Forischom, ktorý na Slovensku čelil obvineniam z vydierania a drogovej trestnej činnosti predtým, ako sa pokúsil žiadať o azyl v Nórsku.
Tvrdenia o Korčokovi zverejnil v spomínanej skupine 19. januára používateľ s menom „TINA“. Následne tieto nepodložené tvrdenia šírili tisíce používateľov na Facebooku, pričom ich za nepravdivé označila fact-checkerská organizácia Demagog.
Falošné dokumenty používané ako „dôkaz“ Korčokovej spolupráce s ŠtB sa však objavili až o 9 dní neskôr, 28. januára, v YouTube videu Zoroslava Kollára. Agentúra AFP nenašla príspevky s týmito dokumentmi, ktoré by boli publikované skôr ako Kollárovo video.
Bývalý konkurzný právnik a podnikateľ si na svojom kanáli na YouTube získal početné publikum vďaka štvavým videám, ktorými očierňuje politikov ako Boris Kollár, Ján Budaj alebo Richard Sulík. Nedávno sa zameral aj na špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica, ktorý v reakcii začiatkom januára uviedol, že podáva na Zoroslava Kollára žalobu za jeho výroky na svoju adresu.
V roku 2022 sa Zoroslav Kollár priznal k podplácaniu bývalého šéfa slovenskej tajnej služby Vladimíra Pčolinského (nominovaného stranou Sme rodina), s prokurátorom uzavrel dohodu o vine a treste a súd mu uložil pokutu 70-tisíc eur. Kollár naďalej čelí obvineniam z podozrenia z podplácania a zasahovania do nezávislosti súdov. Špecializovaný trestný súd odročil decembrové pojednávanie v tejto veci na polovicu februára.
Kollár vo svojom videu o Korčokovi ukazuje zábery údajných spisov ŠtB a tvrdí, že dokazujú, že Korčok bol v kontakte s príslušníkmi tajnej služby. Tvrdí, že mu ich „niekto doručil v obálke“ a že „vykazujú všetky znaky pravosti“. „Zo správ, ktoré som dostal, vyplýva, že (Korčok) mal opakovane cestovať s volejbalistami alebo volejbalistkami do zahraničia, aby ich tam strážil a zabránil prípadnému pokusu o emigráciu,“ hovorí vo videu s viac ako 200-tisíc pozretiami a takmer 2500 zdieľaniami na Facebooku Kollár.
Obrázky dokumentov z Kollárovho videa sa rýchlo rozšírili na populárne slovenské kanály na Telegrame.
Len šesť minút po zverejnení 18-minútového videa Zoroslava Kollára ho na svojom kanáli na Telegrame zdieľal Daniel Bombic, ktorý vystupuje pod pseudonymom Danny Kollar, s hashtagom „korčokJeŠTBák“. V neskorších videách (tu, tu), ktoré zverejnil na svojom YouTube kanáli, Bombic hovorí o tom, že dokumenty sú podľa neho pravé.
Bombic, ktorý sa dlhodobo zdržuje v Spojenom kráľovstve, je známym šíriteľom škodlivých dezinformácií (archivovaný odkaz) vrátane nepravdivých antisemitských či rasistických tvrdení a nepodložených konšpiračných teórií. Boli naňho vydané tri medzinárodné zatykače za jeho činy súvisiace s extrémizmom, kyberšikanou a zverejňovaním osobných údajov. Agentúra AFP v minulosti vyvrátila Bombicove nepravdivé tvrdenia, napríklad tu a tu.
Na Bombicovom kanáli sa v minulosti objavili aj premiér Robert Fico či minister obrany Robert Kaliňák . Zoroslav Kollár bol hosťom v jednom z Bombicových videorozhovorov v decembri 2023.
Bombicov príspevok so všetkými falošnými dokumentmi v jednom pdf súbori prezdieľal aj poslanec za SNS Rudolf Huliak na svojom Telegrame.
Miriam Šrámová, ktorá na svojom kanáli na YouTube pravidelne publikuje priateľské rozhovory s koaličnými politikmi – a zároveň pracuje ako poslanecká asistentka poslanca SNS Ivana Ševčíka, taktiež zdieľala dokumenty na svojom telegramovom kanáli, pričom v popise uviedla, že dokumenty Zoroslava Kollára „potvrdzujú“ Korčokovu spoluprácu s StB.
Obrázky s dokumentmi následne prevzalo mnoho používateľov Facebooku, ktorí ich zdieľali spoločne s nepravdivými tvrdeniami. Napríklad tento príspevok zdieľalo viac ako 2 800 používateľov spolu s popisom, podľa ktorého je Korčok „udavač“.
Nezrovnalosti v archívoch
Ústav pamäti národa (ÚPN), štátna inštitúcia, ktorá uchováva a archivuje dokumenty z rokov 1939 – 1989 režimov fašistického Slovenského štátu a komunistickej Československej socialistickej republiky, vydal 28. januára vyhlásenie, v ktorom poprel autenticitu dokumentov.
„Údajné dokumenty ŠtB o Ivanovi Korčokovi sú PODVRH!“ píše sa v príspevku ÚPN. „Zverejnené dokumenty obsahujú nesprávny formát mien, nesprávne hodnosti a podpisy skutočných dôstojníkov ŠtB, ako aj mená fiktívnych príslušníkov ŠtB.“
Ako tiež uvádza ÚPN, jeden z dokumentov je datovaný k októbru 1985, ale spomína sa v ňom, že Korčok a jeho volejbalový tím sa zúčastnili na turnajoch v sezóne „1986/87“, teda zdanlivo v budúcnosti oproti údajnému času písania dokumentu, čo taktiež naznačuje, že ide o falzifikát.
Hovorca ÚPN Michal Miklovič hovoril o stanoviskách a zisteniach archívu aj 29. januára v Téme dňa na TA3 (archívny odkaz).
Na dokumentoch sa objavuje vodoznak Archívu bezpečnostných zložiek (ABS), českého verejného archívu zložiek spred roku 1989. Dňa 29. januára ABS vydal vyhlásenie, v ktorom uviedol, že nemá žiadnu evidenciu o Korčokovi ako o pracovníkovi ŠtB.
„Na základe evidencií a šetrení Archívu bezpečnostných zložiek neboli k osobe Ivan Korčok, nar. 4. 4. 1964, dohľadané žiadne archiválie. Vyššie uvedená osoba nebola nájdená v dochovaných fondoch Štátnej bezpečnosti ani v spracovaných evidenciách k archívnym fondom a zbierkam Archívu,“ píše sa vo vyhlásení ABS.
Chybné mená, chybné hodnosti, chybné podpisy
Vykonali sme vlastnú analýzu dokumentov a porovnali ich s originálmi spisov ŠtB, ktoré sú verejne dostupné na webových stránkach slovenských a českých archívov bezpečnostných zložiek. Využili sme vyhľadávač ibadatelna.cz, súhrnnú databázu viacerých verejne prístupných archívov československých bezpečnostných zložiek vrátane archívov ÚPN a ABS, ktorú zriadilo Centrum pre dokumentáciu totalitných režimov.
Ako signatári falošných dokumentov, ktoré kolujú v nepravdivých príspevkoch, figurujú piati údajní príslušníci ŠtB: npor. Ján Šuhajda, mjr. Alexander Gápel, plk. Dezider Hronec, pplk. Štefan Homola a mjr. Milan Sivý.
Z týchto piatich sú však na základe verejne dostupných záznamov len dvaja, Hronec a Homola, uvedení so správnymi hodnosťami. Obaja skutočne pôsobili na tzv. XII. Správe ZNB, pracovisku správy kontrarozviedky v Bratislave, v danom období rokov 1985 a 1986, kedy mali vzniknúť údajné dokumenty.
Podľa záznamov Alexander Gápel síce pracoval ako príslušník ŠtB, ale nemal v tom čase hodnosť majora, ako sa chybne uvádza v dokumentoch. Podľa jeho Osobnej evidenčnej karty, ktorá je verejne dostupná v českom archíve, bol v čase údajného vyhotovenia dokumentov nadporučíkom. V roku 1988 získal hodnosť kapitána a nedohľadali sme žiadne záznamy o tom, že by mu niekedy bola udelená hodnosť majora.
Agentúre AFP to potvrdil aj ÚPN, Miklovič nám zaslal kópiu odporúčania na medailu pre nadporučíka Gápela, ktorú v októbri a novembri 1985 podpísali Hronec aj Homola.
Vidíme tiež, že podpisy Hroneca aj Homolu viditeľné na odporúčaní sa výrazne líšia od ich údajných podpisov v dokumentoch šírených Zoroslavom Kollárom. Rovnaké podpisy bratislavských príslušníkov ŠtB možno vidieť aj vo verejne dohľadateľných registračných protokoloch na stránke ÚPN tu alebo tu.
Neexistujú žiadne záznamy o agentovi alebo spolupracovníkovi ŠtB s menom „npor. Ján Šuhajda“ v archívnych registroch ŠtB. Meno „Ján Šuhajda“ sa nám podarilo nájsť len v archíve pre Evidenciu záujmových osôb (EZO); tá sa však netýkala spolupracovníkov ŠtB, ale osôb, o ktoré sa ŠtB zaujímala „zo spravodajského alebo agentúrno operatívneho hľadiska“.
„V EZO neboli evidovaní príslušníci ŠtB. Z verzie EZO, ktorú má k dispozícii Ústav pamäti národa, vyplýva, že Ján Šuhajda bol do databázy EZO zaevidovaný 2. 9. 1979 z dôvodu, že získal oprávnenie oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami,“ uviedol pre AFP Miklovič 31. januára. Z dostupných záznamov teda vyplýva, že Šuhajda nebol agentom ŠtB.
Údajný „záznam z obranného pohovoru“ podrobne popisuje, ako mal vraj Korčok povedať agentovi ŠtB „mjr. Milanovi Sivému“, ako sa jedna z volejbalistiek zranila počas hry v zahraničí. Korčok mal Sivému uviesť, že sa už nechcela vrátiť do Československa v obave, že sa jej nedostane riadneho ošetrenia, a spolu s družstvom sa nakoniec vrátila domov až po „úpornom presviedčaní“. Sivý mal túto správu podpísať.
AFP sa však nepodarilo nájsť žiadnu zmienku o mene „Milan Sivý“ v žiadnom z registrov, ani v zozname príslušníkov ŠtB na stránke ÚPN.
Naviac, formátovanie niektorých prvkov v dokumentoch sa nezhoduje s tým, ako vyzerali skutočné verejne dostupné oficiálne dokumenty ŠtB z tohto obdobia. Napríklad, priezviská príslušníkov boli zvyčajne celé písané veľkými písmenami a spoločne s ich akademickými titulmi (príklady tu, tu, tu), čo nekorešponduje s dokumentmi kolujúcimi na soc. sieťach.
Krycie meno sa netýka príslušníka ŠtB, v polovici 80. rokov už bolo archivované
Vo falošných dokumentoch sa uvádza, že Korčok vyhotovil ručne napísaný záznam o nepreclenom športovom tovare spoločne so zoznamom osôb, ktorým vraj tento tovar predal. Takýto zoznam následne vraj odovzdal „tajnému spolupracovníkovi“ ŠtB s krycím menom „SMEČIAR“, ktorý bol vedený v „zväzku č. 45100“. Tento spolupracovník mal následne Korčokov písaný záznam odovzdať ŠtB.
Pri kontrole v súhrnnej archívnej databáze sme však zistili, že žiadny zväzok s registračným číslom 45100 nezodpovedá takémuto kryciemu menu:
Podľa ÚPN bolo krycie meno SMEČIAR pridelené istému Imrichovi Boľošovi, ktorý bol vedený ako „preverovaná osoba“, teda ako osoba sledovaná ŠtB, a nie ako „tajný spolupracovník“ alebo osoba aktívne spolupracujúca s ŠtB. Evidovaný bol v období od mája 1980 do júna 1981, teda pred obdobím, kedy mali byť vyhotovené údajné dokumenty datované do rokov 1985 či 1986. Okrem toho bol Boľoš alias SMEČIAR sledovaný krajskou Správou ŠtB Banská Bystrica, a nie pracoviskami ŠtB v Bratislave, akým bola XII. správa ZNB, ktorá figuruje vo falošných dokumentoch.
Zväzok týkajúci sa SMEČIARA bol archivovaný v júni 1982, v čase údajných dokumentov nebol podľa archívu preverovaný ŠtB.
Korčok mal bezpečnostnú previerku, na ktorú bývalí spolupracovníci ŠtB nemajú zákonný nárok
Korčok 28. januára na svojich sociálnych sieťach odmietol takéto obvinenia, pričom uviedol, že mu bola opakovane udelená bezpečnostná previerka súvisiaca s jeho diplomatickými misiami, na ktorú by nemal nárok, ak by bol býval vedený ako agent či spolupracovník ŠtB.
Korčok pôsobil od roku 2005 ako veľvyslanec v Nemecku (tu, tu). Neskôr pôsobil aj ako stály predstaviteľ pri EÚ a veľvyslanec v Spojených štátoch.
Ako 2. februára potvrdilo pre AFP ministerstvo zahraničných vecí, všetci veľvyslanci – ako aj stály predstaviteľ pri EÚ – musia získať bezpečnostnú previerku podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností, ktorý nadobudol účinnosť v roku 2004 (archivovaný odkaz).
Podľa paragrafu 14 ods. 1 platí, že „(z)a bezpečnostne spoľahlivú osobu sa nepovažuje ten, (…) kto bol pracovne zaradený a aktívne vykonával činnosť v ustanovených štruktúrach bývalej Štátnej bezpečnosti (…) alebo vedome spolupracoval s týmito štruktúrami (…)“.
Peter Habara, hovorca Národného bezpečnostného úradu (NBÚ), 1. februára agentúre AFP v e-maile uviedol, že NBÚ si v rámci štandardného procesu preverovania vyžiada všetky relevantné podklady pre osoby, ktoré žiadajú o bezpečnostnú previerku, od Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby alebo Vojenského spravodajstva.
Korčokov hovorca Peter Köles 2. februára pre agentúru AFP uviedol, že prezidentský kandidát mal od roku 2004 nepretržite bezpečnostnú previerku na stupeň „prísne tajné“ alebo „tajné“.
