Dezinformačný web InfoVojna v posledných týždňoch šíril falošné naratívy o protestoch v Gruzínsku, ktoré vyvolal sporný návrh zákona o „zahraničných agentoch“. Podľa InfoVojny však demonštrácie zorchestrovali západné mocnosti, ktoré chcú takýmto spôsobom vymeniť gruzínsku vládu.
InfoVojna v období od 9. marca do 19. marca 2023 zverejnila osem článkov venujúcich sa protestom v Gruzínsku (1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8). Samotný obsah je však problematický, nakoľko obsahuje prokremeľské falošné naratívy a zavádzanie.
Protesty v Gruzínsku sú pokusom Západu o výmenu vlády, tvrdí InfoVojna
Jeden z falošných naratívov hovorí o tom, že protesty v Tbilisi boli organizované cudzími mocnosťami s cieľom zvrhnúť vládu. Dôvodom má byť jej údajná neposlušnosť voči Západu. Organizátori protestov majú byť podľa InfoVojny zahraničnými agentami z USA či EÚ.
Tento naratív Infovojna vystihuje v článku publikovanom 14. marca, v ktorom cituje Andreja Aresheva, ruského analytika a zástupcu generálneho riaditeľa Fond strategickej kultúry. Ide o ruský think-tank, ktorý je podľa správy amerického ministerstva zahraničia priamo riadený ruskou zahraničnou spravodajskou službou a zároveň má úzke pripojenie na Ministerstvo zahraničných vecí Ruska. Fond je v súčasnosti na sankčnom zozname viacerých krajín. Areshev sa taktiež nachádza na sankčných zoznamoch z dôvodu zapojenia sa do aktivít, ktoré umožňujú ruskému režimu šíriť dezinformácie a ovplyvňovať vnímanie jeho invázie na Ukrajinu. Podľa Aresheva je konečným cieľom protestov zmena zahraničnopolitického kurzu krajiny na protiruský. USA pritom chcú pomocou nátlaku urobiť z Gruzínska „predvoj americkej politiky na Kaukaze“ a vyprovokovať ďalší vojenský konflikt.
Až v troch článkoch (1, 2, 3) Infovojna použila identické odseky, v ktorých identifikovala vlastné dôvody, prečo protesty vznikli. Hlavná línia argumentu je, že súčasná gruzínska vláda údajne nevyhovovala Washingtonu ani Bruselu. „Nedržala sankcie proti Rusku, ani neotvorila „druhý front“ po začiatku špeciálnej vojenskej operácie, ako požadoval Zelenskyj. Gruzínsko dokonca uvažovalo otvoriť priamu leteckú linku s Ruskom. Obchod medzi Gruzínskom a Ruskom dosiahol rekordné objemy,“ ďalej uvádza svoje domnienky InfoVojna.
Skutočné pozadie protestov
Protesty v gruzínskom hlavnom meste vypukli po tom, čo parlament v prvom čítaní schválil sporný návrh zákona o „zahraničných agentoch“. Návrh zákona predložila vládnuca strana Gruzínska túžba (často označovaná ako Gruzínsky sen). Podľa neho by sa mali všetci jednotlivci, organizácie a médiá, ktoré dostávajú viac ako 20 % svojich finančných prostriedkov zo zahraničia, registrovať ako zahraniční agenti. Tento zákon by sa teda mohol dotknúť celej gruzínskej občianskej spoločnosti, vrátane volebných pozorovateľov, organizácií na monitorovanie korupcie a nezávislých médií.
Podľa kritikov sa návrh zákona podobá na ruskú legislatívu z roku 2012, ktorá Kremľu poslúžila na potláčanie a perzekuciu opozície. Proti návrhu sa postavila nielen gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová, ale aj približne 400 gruzínskych mimovládnych organizácií. Medzinárodná ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch namieta, že návrh je jasne namierený na obmedzenie kritických skupín a médií a „mal by vážny odradzujúci účinok na skupiny a jednotlivcov, ktorí sa snažia chrániť ľudské práva, demokraciu a právny štát“.
Gruzínska spoločnosť je po rokoch konfliktov s Ruskom silne protirusky naladená a obe krajiny nemajú ani oficiálne diplomatické vzťahy. Dôvodom sú spory ohľadom separatistických oblastí Abcházska a Južného Osetska, ktoré vyvrcholili v auguste 2008, keď prerástli do päťdňovej vojny medzi Gruzínskom a Ruskom. Odporcovia vlády však tvrdia, že vládna strana má úzke vzťahy s Kremľom. Bývalý premiér a zakladateľ hnutia Gruzínska túžba Bidzina Ivanišvili je najbohatším človekom v Gruzínsku, pričom svoj majetok nadobudol v Rusku počas privatizácie v 90. rokoch.
Návrh zákona vyvolal v spoločnosti aj obavy z ohrozenia možného členstva Gruzínska v Európskej únii. Hoci EÚ neudelila Gruzínsku štatút kandidátskej krajiny, na protestoch v Tbilisi bolo množstvo vlajok EÚ a na námestí pred parlamentom hrala Óda na radosť (hymna EÚ). Podľa niektorých prieskumov viac ako 80 % obyvateľov Gruzínska podporuje európsku integráciu, no predstavitelia EÚ vyhlásili, že prijatie zákona by možné integračné procesy de facto zablokovalo.
„Gruzínsky Majdan“ a farebné revolúcie
O tom, že nedávne protesty v Gruzínsku zorchestrovali západné mocnosti, neexistujú žiadne dôkazy. Rovnako nemáme ani dôkazy o tom, že ich na mieste priamo organizovali zahraniční agenti. Tieto tvrdenia nie sú ničím podložené. Naopak, motív demonštrantov bol jasný: vyšli do ulíc protestovať po tom, čo vládnuca strana predstavila návrh zákona, ktorým by mohla umlčiavať a perzekuovať svojich kritikov.
EUvsDisinfo, projekt pracovnej skupiny East StratCom Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), poukazuje na to, že ide o opakujúci sa prokremeľský dezinformačný naratív o tzv. farebných revolúciách. Tento naratív často nepravdivo vykresľuje občianske protesty v postsovietskych krajinách, ktoré idú akokoľvek proti ruským záujmom, ako pokusy o prevrat podnecované zo zahraničia, často z USA alebo Západu.
Gruzínsko je len jedna z viacerých krajín, ktorá čelila podobným obvineniam. Naratív o farebných revolúciách je jedným z piatich hlavných pretrvávajúcich proruských naratívov. Najčastejším terčom sú ukrajinské protivládne protesty z rokov 2013 a 2014 známe ako Euromajdan, no tento naratív sme mohli pozorovať napríklad aj pri protestoch v Bielorusku v roku 2020 či pri demonštráciach v Kazachstane v roku 2022. Majdan sa stal pojmom, ktorý proruskí aktéri zneužívajú pri protestoch v postsovietskych krajinách, pričom aj v súčasnosti InfoVojna označuje vo svojich článkoch protesty v Tbilisi ako „gruzínsky Majdan“.
InfoVojna preberá stanoviská ruských predstaviteľov
InfoVojna vo svojich článkoch využíva naratívy, ktoré sa priamo zhodujú s vyhláseniami ruských predstaviteľov. Rovnako ako InfoVojna, aj ruský minister zahraničia Sergej Lavrov šíri falošný naratív, že protesty boli zinscenované Západom a sú „veľmi podobné kyjevskému Majdanu“.
K Lavrovým tvrdeniam sa pripojil aj hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, ktorý tvrdí, že za protestmi stojí Západ a poukazuje na to, že gruzínska prezidentka v rovnakom týždni navštívila USA. Peskov však spája nesúvisiace udalosti, nakoľko gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová navštívila USA pred schválením sporného zákona v prvom čítaní v gruzínskom parlamente, a teda aj pred vypuknutím protestov. Dôvodom jej návštevy USA bola účasť na 67. zasadnutí Komisie OSN pre postavenie žien, na ktorom mala prejav.
Jedným z ďalších problematických tvrdení InfoVojny je to, že rovnaký zákon o zahraničných agentoch platí aj v USA. Túto informáciu šíria Dmitrij Peskov a hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Maria Zacharovová. Aj samotní predkladatelia gruzínskeho návrhu zákona obhajovali svoju legislatívu tým, že bola modelovaná podľa amerického zákona. Rovnakú rétoriku však používalo Rusko v roku 2012, keď presadilo svoj vlastný zákon o zahraničných agentoch, ktorým začalo efektívne potláčať opozíciu.
V Spojených štátoch amerických platí zákon Foreign Agents Registration Act (FARA) z roku 1938, ktorý vznikol ako reakcia proti nacistickej propagande. V roku 1966 bol zákon upravený, pričom bola zúžená definícia pojmu „zahraničný agent“ a zároveň došlo k posunu zamerania sa od propagandy na politický lobing. Medzi americkým zákonom a ruskou legislatívou či gruzínskym návrhom sú však kritické rozdiely.
Americký zákon FARA jednoducho vyžaduje, aby jednotlivci a organizácie uvádzali svoju činnosť v mene zahraničného aktéra. Zákon je zameraný na politický lobing a jeho register tvoria takmer výlučne právne a PR spoločnosti najaté zahraničnými subjektmi na lobovanie vo vláde USA. Pre kontrast, v Rusku sú takmer všetky ľudskoprávne organizácie a nezávislé médiá nútené registrovať sa ako zahraniční agenti. Návrh gruzínského zákona by mal rovnako dopady takmer výlučne na gruzínsku občiansku spoločnosť. Zároveň americký zákon, na rozdiel od ruského, subjekty registrované ako zahraniční agenti žiadnym spôsobom neperzekuje.
InfoVojna dlhodobo šíri dezinformácie a prokremeľskú propagandu
InfoVojna patrí medzi najznámejšie dezinformačné weby na Slovensku. Minulý rok ho Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) zablokoval práve pre šírenie dezinformácií. Okrem toho sa umiestnil na zozname stránok so sporným obsahom projektu Konšpirátori.sk. Rovnako bol analytickou spoločnosťou Gerulata Technologies vyhodnotený ako jeden z najčastejších zdrojov na Slovensku, ktoré šíria prokremeľskú propagandu.
Nedávne protesty v Tbilisi, ktoré rozhodovali o demokracii v Gruzínsku a jeho budúcom smerovaní, ani tentoraz neušli pozornosti prokremeľských aktérov. InfoVojna o udalostiach šírila falošné naratívy, vo svojich argumentoch zavádzala a v mnohých prípadoch len papagájovala stanoviská ruských predstaviteľov.
