Po zastavení tranzitu ruského plynu do Európy 1. januára 2025 sa nakrátko zvýšili ceny tejto komodity nad hranicu 50 eur za megawatthodinu, išlo však len o dočasné zvýšenie. V nasledujúcich dňoch plyn na hlavnej holandskej burze postupne klesol na 44 eur za megawatthodinu, teda na hodnotu, okolo ktorej sa pohyboval už od novembra 2024. Následne cena plynu opätovne stúpla, išlo však najmä o reakciu na obavy o poškodenie plynovodu TurkStream a oznámenie amerických sankcií voči Rusku.
Politika
Robert Fico tvrdí, že nepredĺženie tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu pripraví Slovensko až o 1,5 miliardy eur. Približne 500 miliónov z tejto sumy by mali tvoriť výpadky poplatkov za tranzit a ďalšiu miliardu by malo predstavovať zdraženie samotného plynu. 500 miliónov je však značne nadhodnotená suma. Štát na preprave plynu zarába cez pološtátnu firmu Eurstream, tá však za rok 2023 vykázala stratu. Pol miliardy neprinášala táto spoločnosť štátu ani pred vypuknutím vojny na Ukrajine, po ktorej sa objem plynu prepravovaný cez túto spoločnosť, spolu s jej tržbami, ešte znížili. Zavádzajúce je aj tvrdenie, že kvôli prerušeniu transportu stúpla cena plynu o 10 až 12 eur za MWh.
„Americkí novinári sa pri informovaní o ukrajinských utečencoch otvorene vysmievajú obrovskému úbytku mužskej populácie na Ukrajine,“ uvádza sa v príspevku na Facebooku zo 7. januára 2025. Z toho istého dňa pochádza aj ďalší príspevok v slovenčine, publikovaný o dva dni neskôr. Obsahujú krátke video s titulkami v azbuke.
Vláda Ľudovíta Ódora v októbri minulého roka predstavila balík konsolidačných opatrení v celkovej hodnote 10 miliárd eur. Výška možných úspor obsiahnutá v balíku presahovala potreby konsolidácie, aby si nová vláda z predstavených návrhov mohla vybrať vzhľadom na ich politický program. Ódorová vláda v dokumente navrhovala konsolidovať v celkovej sume približne 6 miliárd eur a to v priebehu volebného obdobia. Napriek tomu niektorí politici a dezinformačné portály hovoria o balíku ako o celku a nie ako o palete možných opatrení.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj predstavil na summite EÚ v polovici októbra svoj plán, ktorého cieľom je ukončenie vojny s Ruskom. V rámci plánu požadoval pre Ukrajinu aj bezpečnostné záruky, jeho výroky však niektorí interpretovali, ako žiadosť o umiestnenie jadrových zbraní. Zelenskyj však objasnil, že nežiadal o jadrové zbrane, ale o bezpečnostné záruky, napríklad vo forme členstva v NATO.
Sledovanie nelegálnej migrácie je zo svojej podstaty zložité, najmä v regiónoch s voľným pohybom medzi jednotlivými štátmi, ako je EÚ. Eurostat za rok 2023 evidoval len niečo viac ako 1,2 milióna obyvateľov tretích krajín nelegálne pohybujúcich sa na území EÚ. Napriek tomu slovenský premiér Fico v ruskej televízii tvrdil, že sa v EÚ nachádza až 5 miliónov nelegálnych migrantov.
„K Notre Dame patrí neodmysliteľný hrbáč“, „Takto to vidí Charlie Hebdo, …“ či „Ľudstvo sa so smiechom lúči so svojou minulosťou“, čítame v slovenských príspevkoch na Facebooku z 10. decembra 2024 s údajnou karikatúrou Volodymyra Zelenského ako hrbáča z Notre-Dame (tu, tu alebo tu). Príspevky zdieľali desiatky ľudí a obrázok bol zverejnený aj na slovenských účtoch Telegramu (tu, tu alebo tu). Príspevok sa objavil aj v češtine, francúzštine či taliančine.
Prezident Peter Pellegrini obhajoval rozhodnutie vlády zdaniť firmy s vyšším obratom aj tvrdením, že 5090 z 5100 firiem s príjmami nad 5 miliónov eur je zahranične vlastnených. Zvýšená daň z príjmu vo výške 24 % bude týkať približne 5400 podnikov. Podľa údajov dátového portálu FinStat, ktorý vychádza z dát Štatistického úradu SR, má zahraničné vlastníctvo len približne 45 % takýchto spoločností, nie 99 %, ako tvdí Pellegrini.
Minister školstva za stranu Hlas Tomáš Drucker v televíznej diskusii hovoril o šibeniciach na protestoch organizovaných súčasnou opozíciou. O dva týždne neskôr Tomáš Valášek zo strany Progresívne Slovensko naopak tvrdil, že šibenice sa vyskytovali na protestoch „dnešných koaličných strán, či iných opozičných”. Ani jeden z týchto výrokov nie je podložený dôkazmi, šibenicu priniesli protestujúci na demonštráciu proti kauze Gorila v roku 2012.
Na jeseň 2024 zaznamenala ruská armáda na Ukrajine viaceré vojenské úspechy, o ktorých informovali aj slovenské médiá, vrátane tých označovaných súčasnou vládou za „protivládne“. Tieto správy často vychádzali aj zo zdrojov na ruskej strane. V podobnom duchu informujú aj viaceré európske médiá. Napriek tomu premiér Fico v ruskej televízii tvrdil, že médiá v súčasnosti píšu iba o tom, že Rusko prehráva vojnu a Ukrajina sa blíži k víťaznému koncu.