Eduard Chmelár nepravdivo tvrdil, že mierové rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom, ktoré sa uskutočnili v marci 2022 po začiatku invázie, zablokovali západné štáty. Odkazoval sa pritom na rozhovor s Naftalim Bennettom, jeho slová však boli vytrhnuté z kontextu. Bennett sám neskôr poprel interpretáciu svojich slov o tom, že by za zastavením rozhovorov mohli stáť západné štáty.
Chmelár v relácii Pozrime sa na to 24. februára 2023 uviedol: „Každý si môže nájsť vyjadrenie bývalého izraelského premiéra Benetta. Po desiatich dňoch od začiatku invázie sa začalo rokovať v polovičke marca už boli na základe ukrajinského návrhu už dokončené mierové rozhovory a zabránili tomu Američania a Briti.”
Bývalý izraelský premiér Naftali Bennett vo februári 2023 poskytol rozhovor, z ktorého niektoré médiá a ruská propaganda šírili časť, kde naznačil, že západné štáty mohli stáť za minuloročným ukončením mierových rozhovorov medzi Ukrajinou a Ruskom. Bennett však túto informáciu poprel a povedal, že dôvodom pre ukončenie mierových rozhovorov bolo odhalenie masakrov a masových hrobov v Buči.
Bennett takúto interpretáciu po rozhovore poprel a povedal, že vôbec nie je isté, či bol nejaký plán pripravený a či by jeho dosiahnutie bolo želané. Rovnako preklad videa z hebrejčiny do angličtiny nie je presný. Business Insider uvádza, že titulky vo videu preložili Bennettove vyjadrenie ako zablokovali (“blocked it”), zatiaľčo použitý hebrejský výraz znamená skôr zastavili (“stopped”) a vzťahoval sa na jednania, nie výslednú dohodu.
Z povahy mierových rokovaní je zrejmé, že súhlasiť, odmietnuť či pozastaviť negociácie môžu iba zúčastnené strany, ktorými boli Ukrajina a Rusko. Nemôžu tak spraviť Spojené štáty americké či Veľká Británia.
Bennett v tom istom rozhovore povedal, že za ukončením mierových rokovaní boli odhalenia masových hrobov a zverstiev ruskej armády v Buči v apríli 2022.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo februári 2022 žiadal Izrael o usporiadanie mierových rokovaní na území Izraela medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou.
Izraelský premiér Naftali Bennett v tom čase vyjadril podporu Ukrajine, vyzýval na mierové riešenie konfliktu, ale zároveň otvorene nekritizoval kroky Ruskej federácie.
Bennett priamo komunikoval so Zelenskym a rovnako s ruským prezidentom Putinom a snažil sa o zorganizovanie mierových rokovaní v Izraeli.
Mierové rokovanie sa však na izraelskej pôde neuskutočnilo.
Medzičasom sa obe strany viackrát stretli na bieloruských hraniciach či v tureckom Istanbule. Vypracovaný 15 bodový mierový plán sa dohodol sa dohodol na videokonferencii na v poradí štvrtom kole mierových rokovaní.
Po objavení masových hrobov a vojnových zločinov, ktoré vykonala ruská armáda v Buči či Irpini sa zmenila dynamika mierových rokovaní. V prvých dňoch Zelensky neodmietal ich pokračovanie, s každým ďalším objavením ruských zverstiev však klesla šanca na ich obnovenie. Dôvodom bolo aj znechutenie ukrajinskej verejnosti a západných krajín.
Koniec politických rokovaní o mieri či prímerí naznačil ukrajinský vyjednávač Michajlo Podoľak v máji 2022 na Twitteri. Neskôr to oznámil aj Zelensky s tým, že mierové rokovania nemôžu pokračovať dokedy Rusko nevráti okupované územia Ukrajine.
Eduard Chmelár vo vyjadrení pre Demagóg.sk uviedol aj ďalší zdroj svojho tvrdenia a odkázal sa na rozhovor s Haraldom Kujatom, bývalým predsedom Vojenského výboru NATO v rokoch 2002 – 2005. Podľa Kujatových slov vraj v Istanbule Rusko súhlasilo so stiahnutím svojich ozbrojených síl na úroveň z 23. februára a Ukrajina sa zaviazala, že sa vzdá členstva v NATO a nepovolí rozmiestnenie cudzích jednotiek alebo vojenských zariadení na svojom území. Kujat sa odkázal na dôveryhodný zdroj, podľa ktorého následne Boris Johnson 9 apríla 2022 intervenoval v Kyjeve a zabránil podpisu dohody so zdôvodnením, že Západ nie je pripravený ukončiť vojnu.
Nie je však jasné, aký je zdroj informácii Haralda Kujata alebo nakoľko je spoľahlivý. Pozícia Haralda Kujata, hoci má hodnosť generála a v minulosti spolupracoval s NATO, nedáva žiaden predpoklad, že má prístup k tajným rokovaniam medzi Ukrajinou a Ruskom v Istanbule. Nie je ani jasné, akým spôsobom by Johnson dokázal dosiahnuť, aby Ukrajina nepodpísala mierovú dohodu či dohodu o prímerí, ak by s jej obsahom bola stotožnená a považovala by ho za vyriešenie konfliktu s tisíckami mŕtvych.
Chmelár ďalej tvrdil, že na to upozornili aj Ukrajinci a Ukrajinská Pravda, nenašli sme však žiadne zmienky o takýchto informáciách z ukrajinských zdrojov.
