Scroll Top

Nie, tento nemecký aukčný dom neplánuje dražiť ruské umelecké diela a následne ich verejne ničiť

Nie, tento nemecký aukčný dom neplánuje dražiť ruské umelecké diela a následne ich verejne ničiť - Featured image

Author(s): Robert BARCA, Rossen BOSSEV, AFP Bulharsko

Falošné video s logom televíznej stanice Euronews videli od konca októbra 2022 desiatky tisíc používateľov sociálnych sietí. Šírené bolo aj na Facebooku, a to spoločne s nepravdivým tvrdením, podľa ktorého mal nemecký aukčný dom zorganizovať aukciu ruských umeleckých diel či ikon, ktoré mali byť následne zničené a výťažok mal byť venovaný Ukrajine. Euronews aj príslušný aukčný dom však potvrdili, že video, v ktorom sú použité staršie zábery z iných aukcií ruského umenia v minulosti, je podvrh. Príspevky zapadajú do prokremeľského naratívu o rastúcej „rusofóbii“ v niektorých krajinách.

Od konca októbra 2022 zdieľali desiatky používateľov Facebooku krátke video, ktoré vyzerá ako autentická reportáž televízie Euronews, pričom zdanlivo informuje o plánoch nemeckého aukčného domu zorganizovať aukciu ruského umenia a predmetov historickej hodnoty. Po tom, ako budú objekty vydražené, majú byť podľa falošného videa ruské diela verejne zničené a finančné prostriedky venované ukrajinskej armáde.

Snímka nepravdivého FB príspevku vyhotovená 10. novembra 2022

Video s rovnakým popisom bolo v slovenčine uverejnené 27. októbra 2022 aj na telegramovom kanáli „Slovensko NEWS-FRONT.INFO“, kde ho videlo viac ako 20-tisíc používateľov.

Podľa amerického ministerstva financií, ktoré v apríli 2021 uvalilo sankcie na jej predstaviteľov, sieť NewsFront zdieľa dezinformácie a prokremeľskú propagandu v desiatich jazykoch a je „pod kontrolou ruskej FSB“. O aktivitách tejto siete sme písali napríklad tu alebo tu.

Snímka nepravdivého telegramového príspevku vyhotovená 9. novembra 2022

Video vyvolalo pobúrené reakcie slovenských používateľov, ktorí ho vnímali ako formu rusofóbie. „Chorý ľudia posadnutý satanom,“ napísal jeden z používateľov. „Nácek sa skôr či neskôr vždy prejaví,“ komentoval ďalší.

Video je však hoax. Nižšie vysvetlíme dôvod.

Aukčný dom označil video za falzifikát

Vo videu sa uvádza, že aukciu organizuje „aukčný dom Bolland & Marotz“. Pomocou vyhľadávania Googlom sme našli webovú stránku Bolland & Marotz, aukčného domu, ktorý skutočne sídli v Brémach. 28. októbra 2022 však bolo na webovej stránke aukčného domu uverejnené stanovisko v angličtine, nemčine a ruštine, ktoré vyvracia tvrdenia z videa. „Toto video je podvrh, falzifikát. Aukcia opísaná vo videu sa neuskutoční. Bolland & Marotz sa dôrazne dištancuje od tohto videa a je pobúrený, že sa preň zneužíva naše meno.“

Snímka zo stránky Bolland & Marotz so stanoviskom aukčného domu, vyhotovená 28. októbra 2022

„Okrem niekoľkých ruských ikon, ktoré sme pred niekoľkými rokmi dražili v rámci našej každoročnej aukcie výtvarného umenia a starožitností, sme nikdy nemali špeciálne aukcie venované len ruskému umeniu a ani ich neplánujeme,“ uviedla 28. októbra 2022 Dr. Christina Schulze z Bolland & Marotz v odpovedi na e-mailovú otázku agentúry AFP. „To isté platí aj pre charitatívne aukcie,“ dodala.

Vo vyhlásení zverejnenom v ten istý deň na Twitteri televízia Euronews poprela, že by mala s nahrávkou čokoľvek spoločné. „Video nevyrobila ani nezverejnila stanica Euronews a žiadna takáto aukcia sa ani nemá uskutočniť,“ uvádza sa vo vyhlásení. Rovnakú správu zverejnilo aj oficiálne konto Euronews na Twitteri:

 

Video zachytáva Münster, nie Brémy

Aj bez stanovísk aukčného domu či televízie je z videa badateľné, že nepochádza zo spoľahlivého zdroja. Video sa začína záberom mesta z vtáčej perspektívy, ktorým je podľa titulkov nemecké mesto Brémy. Spätné vyhľadávanie obrázkov z prvých záberov videa však ukazuje, že na videu je zobrazené iné nemecké mesto – Münster. Porovnali sme záber z videa uverejneného na oficiálnom kanáli YouTube mesta Münster a záber z falošného videa. Na oboch videách bolo možné spozorovať identické budovy, napríklad katedrálu svätého Pavla:

Porovnanie záberu z videa zverejneného mestom Münster a záberu z falošného videa zdieľaného na internete. AFP zvýraznila rovnaké prvky žltou farbou, vyhotovené 28. októbra 2022

Zábery zo starého spravodajstva

Aby sme zistili viac o pôvode záberov použitých vo videu, zamerali sme sa na obraz, ktorý je vidieť okolo času 00:56 videa. Pomocou reverzného vyhľadávania obrázkov sme potvrdili, že ide o obraz ruského neoklasicistického umelca Alexandra Jakovleva s názvom „Nahé postavy sa kúpu“. Pomocou ďalšieho vyhľadávania kľúčových slov sme zistili, že obraz bol v máji 2012 zaradený do aukcie ruského umenia v Moskve.

Videoreportáž z moskovskej aukcie možno nájsť na YouTube kanáli spravodajskej agentúry Associated Press. Niektoré zábery z reportáže AP však možno nájsť aj vo falošnom videu. Napríklad scénu, v ktorej sa žena pozerá na Predavačku kvetov Nikolaja Račkova, vidíme v čase 0:11 videa agentúry AP a v čase 0:14 falošného videa:

Porovnanie záberov z reportáže AP (vľavo) a z falošného videa (vpravo)

Zábery zachytávajúce ženu, ktorá prechádza okolo obrazu Ivana Ajvazovského Pohľad na Benátky, sa nachádzajú v čase 01:22 videa AP a v čase 00:53 falošného videa:

Porovnanie záberov z reportáže AP (vľavo) a z falošného videa (vpravo)

Ďalšiu scénu, v ktorej sa ľudia rozprávajú pri koktejlovom stole, možno vidieť v čase 01:00 pôvodnej reportáže agentúry AP, ale aj v čase 00:52 falošného videa.

Od času 00:15 je na overovanom videu v detailnom zábere vidieť pravoslávnu ikonu a napravo od nej obraz. Tieto dve diela v rovnakej vzájomnej polohe sme našli v čase 00:26 videa uverejneného v roku 2010 na YouTube kanáli aukčného domu Sotheby’s s názvom „Sotheby’s Russian Art Week in London, 7 & 9 June 2010“.

Porovnanie záberov videa Sotheby’s (vľavo) a z falošného videa (vpravo)

Podľa popisu videa Sotheby’s ide o ikonu Kazanskej Bohorodičky zo 17. storočia a obraz Ivana Ajvazovského Západ slnka nad Ischiou z polovice 19. storočia.

List zobrazený v čase 00:37 falošného videa sa nachádza na strane 250 knihy Listy rodine a priateľom, ktorú vydalo vydavateľstvo „Chatto and Windus“ v roku 1914. Podľa popisu ide o list ruského spisovateľa Fiodora Dostojevského z roku 1838 jeho bratovi Michalovi.

Vyhľadávaním pomocou kľúčových slov sme v databáze obrázkov našli aj notový zápis zachytený okolo času 00:40 videa, pričom podľa popisu ide o „Partitúru s podpisom Čajkovského s latinským nápisom v autorovom rukopise z roku 1883 (?). Ruský skladateľ. 7. máj 1840 – 6. november 1893“.

„Rusofóbne“ naratívy

Vo videu sa nepravdivo uvádza, že aukčný dom zorganizoval predaj, pretože „miznutie ruskej kultúry je logickým dôsledkom“ toho, že sa Rusko „zdiskreditovalo“ inváziou na Ukrajinu. To kopíruje rétoriku ruských vládnych predstaviteľov, podľa ktorých sa ruská kultúra „vymazáva“.

Ruská invázia na Ukrajinu spustila niekoľko výziev na bojkot súčasných ruských umelcov, ktorí boli považovaní za blízkych prezidentovi Vladimirovi Putinovi, najmä vo svete klasickej hudby. Napríklad ruský dirigent Valerij Gergijev bol nedávno vylúčený z pozície zahraničného člena Kráľovskej švédskej hudobnej akadémie, keďže neodsúdil ruskú inváziu na Ukrajinu, pričom viaceré koncertné domy ho už vyhlásili za personu non grata.

Fact Checker Logo
Pôvodne uverejnené tu.
Privacy Preferences
When you visit our website, it may store information through your browser from specific services, usually in form of cookies. Here you can change your privacy preferences. Please note that blocking some types of cookies may impact your experience on our website and the services we offer.