Keď narazíte na informáciu, že ukrajinský prezident Volodymir Zelenskyj kúpil novú nehnuteľnosť alebo jeho manželka Olena Zelenská míňala peniaze na luxusné nákupy, spozornite. Veľa podobných šokujúcich odhalení, ktoré sa šírili v minulosti, sa ukázalo byť nepodložených. Napriek tomu sa objavujú opakovane a sledujú tú istú schému: neznámy novinár či whistleblower upozorní na pochybný nákup, informácie následne preberú siete lokálnych portálov alebo influencerov sympatizujúcich s Ruskom a od nich sa ďalej šíria mnohými menšími kanálmi či skupinami na sociálnych sieťach.
Pri debatách o verejnom dlhu sa politické strany často navzájom obviňujú zo zodpovednosti za jeho výšku. Súčasná vládna koalícia viní zo stavu verejných financií najmä Matovičovu a Hegerovu vládu. Predstavitelia opozície zas tvrdia, že za verejné financie zodpovedá najmä Robert Fico, keďže bol pri moci najdlhšie. Aj v tomto prípade však ide o zavádzajúcu skratku. Prvá vláda Roberta Fica zdedila po svojich predchodcoch dlh verejnej správy na úrovni 31,5 % HDP. Fico ho následne v roku 2010 Ivete Radičovej odovzdával vo výške 40,65 % a preberal od nej v roku 2012 vo výške 51,6 %. Následne v roku 2019, keď končila Pellegriniho vláda, dosahoval dlh výšku 48,01 % HDP. Ak sa splnia predpoklady Rady pre rozpočtovú zodpovednosť za prvé dva roky súčasnej Ficovej vlády stúpne dlh o približne 6,2 % HDP.
Počas vlády Petra Pellegriniho malo Slovensko najnižšie deficity od svojho vzniku a bolo najbližšie k vyrovnanému rozpočtu vo svojej histórii. Napriek vtedajšiemu priaznivému stavu Rada pre rozpočtovú zodpovednosť konštatovala, že počas Pellegriniho vládnutia prišlo k najväčšiemu medziročnému zhoršeniu udržateľnosti verejných financií. Stalo sa tak najmä kvôli viacerých zásadným zmenám, ktoré prijala vtedajšie vládna koalícia.
Ladislav Kamenický opakovane tvrdí, že po úradníckej vláde zdedil deficit vo výške 8,5 miliardy eur, tieto tvrdenia sú však zavádzajúce. V roku 2023 poslala vláda Ľudovíta Ódora Európskej komisii návrh rozpočtu na rok 2024 s predpokladaným deficitom vyše 8,5 miliardy eur. Išlo však len o odhadovaný deficit. Tento odhad bol založený na základe prijatia série zákonov, ktoré prešli parlamentom bez rozpočtového krytia a dostali pomenovanie legislatívna smršť. Za najväčšie položky hlasovala aj väčšina poslaneckého klubu Smeru vrátane Ladislava Kamenického. Na navyšovaní deficitu sa následne podieľala aj nová vláda, v ktorej je Kamenický minister financií. Podľa predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Jána Tóth odovzdávala úradnícka vláda deficit na úrovni 4,8 % HDP, nová vláda Roberta Fica prijala výdavky, ktoré ho zvýšili až na 5,2 % HDP. Skutočný deficit dosiahol v roku 2023 výšku 6,4 miliardy a v roku 2024 6,9 miliardy.