Zem a Vek publikoval v poslednom období viacero zavádzajúcich článkov súvisiacich s NATO, Ukrajinou a ruskou vojnou na jej území. Pravdou však zostáva, že Stoltenberg nepotvrdil, že expanzia NATO bola dôvodom pre ruskú agresiu a o Kyjeve zatiaľ nemožno hovoriť, že je takmer v NATO.
Portál Zem a vek zverejnil v poslednom období viacero príspevkov, ktoré zavádzali o NATO a ruskej vojne na Ukrajine. 28. novembra stránka napríklad publikovala článok s názvom „Stoltenberg priznáva: NATO chcelo vojnu s Ruskom“.
Neznámy autor tvrdil, že generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v septembri na spoločnom zasadnutí Výboru Európskeho parlamentu pre zahraničné veci a Podvýboru pre bezpečnosť a obranu deklaroval, že vojne na Ukrajine sa dalo zabrániť. Stoltenberg mal tvrdiť, že spúšťačom konfliktu bolo „trvanie NATO na svojom údajnom práve expandovať proti bezpečnostným záujmom iných“. Vojnu na Ukrajine označil portál Zem a Vek za zástupnú vojnu medzi Severoatlantickou alianciou a Ruskom.
Ďalším príkladom zavádzajúceho článku na Zem a Vek je ten z 30. novembra s názvom „Stoltenberg a Kuleba vyhlásili, že „Ukrajina je už takmer v NATO““. Ako je z dezinformačného titulku zrejmé, autor príspevku Eugen Rusnák sa pokúsil svojich čitateľov presvedčiť, že Ukrajina sa čoskoro stane súčasťou Severoatlantickej aliancie. Tým sa Rusnák, ktorý na Slovensku šíri dlhé roky prostredníctvom rôznych webstránok tú najtvrdšiu verziu ruskej propagandy, snaží vyvolať strach z prípadného rozšírenia vojny aj na územie NATO.
Stoltenberg nepotvrdil, že expanzia NATO bola dôvodom pre ruský útok
Generálny tajomník NATO vystúpil v septembri pred poslancami Európskeho parlamentu, ktorých informoval o najnovšom vývoji v oblasti európskej bezpečnosti a spolupráci medzi EÚ a NATO. Stoltenberg však netvrdil, že spúšťačom konfliktu na Ukrajine boli snahy NATO expandovať na úkor bezpečnostných záujmov iných. Naopak zdôraznil, že „národy sú suverénne“.
„Národy rozhodujú samy o sebe a Ukrajina má, samozrejme, právo rozhodnúť o svojej vlastnej ceste. A je na Ukrajine a spojencoch NATO, aby rozhodli, kedy sa Ukrajina stane členom. Rusko nemôže vetovať členstvo žiadneho suverénneho nezávislého štátu v Európe,“ dodal Stoltenberg.
Ako dôkaz toho, že za vojnu na Ukrajine môže NATO, sa neznámy autor na Zem a Vek odvolal na list Putina z decembra 2021, v ktorom požiadal NATO o „bezpečnostné záruky“. To podľa neho dokazuje neústupčivosť Západu, kvôli ktorej Kremeľ podnikol útočné kroky.
Putin dal skutočne koncom roka 2021, v čase, keď stupňoval napätie a zhromažďoval vojská na ukrajinských hraniciach, krajinám NATO ultimátum. Výmenou za zníženie napätia v Európe a zmiernenie krízy na Ukrajine, ktorú spôsobil, požadoval Kremeľ sporné bezpečnostné záruky. Medzi ne patril napríklad zákaz Ukrajiny vstúpiť do NATO alebo obmedzenie rozmiestnenia vojsk a zbraní na východnom krídle NATO. To by v podstate znamenalo návrat síl NATO tam, kde boli rozmiestnené v roku 1997 pred rozšírením na východ. Takýto vývoj by priamo ovplyvnil aj Slovensko, ktoré do NATO vstúpilo v roku 2004.
Vzhľadom na politiku „otvorených dverí“, ku ktorej sa NATO zaviazalo, boli ruské požiadavky od začiatku jednoznačne neuskutočniteľné. Ultimátum bolo členskými krajinami NATO považované za snahu o formalizáciu novej ruskej sféry vplyvu vo východnej Európe. Z toho dôvodu bolo nemysliteľné také niečo prijať.
Na druhú stranu však USA a ich spojenci navrhli niekoľko oblastí, v ktorých boli ochotní s Kremľom rokovať. Medzi ne patrila napríklad kontrola jadrových zbraní či obmedzenie vojenských cvičení. Namiesto spoločných rozhovorov sa Putin rozhodol vo februári 2022 napadnúť Ukrajinu.
Tvrdenie, že Západ bol neústupčivý, sa teda dá vyhodnotiť ako jednoznačne klamlivé a zavádzajúce. Putin nielenže požadoval opatrenia, pri ktorých od začiatku vedel, že ich Západ nemôže splniť, ale nebol ani ochotný viesť ďalšie rozhovory s cieľom deeskalovať napätie.
Kremeľ zároveň nenapadol Ukrajinu preto, že chcel ochrániť krajinu pred hrozbou pochádzajúcou z NATO, ktorá neexistovala. Urobil tak preto, že túžil rozšíriť moc Moskvy o svoju údajnú sféru vplyvu, zlikvidovať ukrajinskú štátnosť a oslabiť NATO.
Štáty sú slobodné pri výbere aliancií či spojenectiev
Neznámy autor v článku na Zem a Vek tiež tvrdil, že podľa Helsinského záverečného aktu a iných medzinárodne záväzných dohôd platí sloboda výberu obranných spojenectiev len v obmedzenom rozsahu. Neznámy autor dodal: „Pri výbere aliancie treba brať do úvahy stabilitu celej bezpečnostnej architektúry. Žiadna krajina nesmie zvyšovať svoju bezpečnosť na úkor bezpečnosti inej krajiny.“ Princíp má byť zakotvený aj v zakladajúcom akte NATO-Rusko, ktorý hovorí o „nedeliteľnosti bezpečnosti v euroatlantickom priestore“. Ten údajne NATO svojou snahou expandovať porušilo.
Hneď prvé tvrdenie o Helsinskom záverečnom akte je klamlivé. Dohoda podpísaná v roku 1975 zohrala kľúčovú úlohu pri zmierňovaní napätia a zlepšení vzťahov a spolupráce medzi východným a západným blokom. V pakte sa skutočne píše o práve štátov byť členom medzinárodných organizácií či byť súčasťou zmlúv a aliancií, a to všetko podľa vlastného výberu. Dohoda však toto právo žiadnym spôsobom nelimituje.
Pakt navyše zdôrazňuje vzájomný rešpekt zvrchovanosti a právo každého štátu na „právnu rovnosť, územnú celistvosť, slobodu a politickú nezávislosť“. Všetky tieto princípy boli Ruskom porušené.
Čo sa princípu nedeliteľnosti bezpečnosti v euroatlantickom priestore týka, o tom sa v Zakladajúcom akte o vzájomných vzťahoch, spolupráci a bezpečnosti z roku 1997 medzi Ruskom a NATO skutočne píše. Tento princíp však nebol porušený zo strany NATO tým, že sa údajne snažilo expandovať. Severoatlantická aliancia totiž nikdy nesľúbila, že sa nebude rozširovať na východ. To potvrdil aj bývalý sovietsky líder Michail Gorbačov, ktorý uviedol, že na túto otázku sa „vôbec nediskutovalo“.
Navyše Zakladajúci akt Rusko-NATO potvrdil, že „NATO a Rusko sa navzájom nepovažujú za protivníkov“, a že transformácia NATO je „proces, ktorý bude pokračovať“. Z toho je zrejmé, že Kremeľ nepovažoval rozširovanie NATO za bezpečnostnú hrozbu. V roku 1998 Moskva dokonca pomohla Litve vyriešiť hraničné spory, aby mohla vstúpiť do Severoatlantickej aliancie. V tom čase sa žiadnym spôsobom nepostavila proti členstvu pobaltských štátov v NATO.
Za expanziou NATO nie je snaha ohrozovať Rusko, ale jeho dlhodobá politika otvorených dverí pre všetky krajiny, ktoré spĺňajú kritériá pre členstvo. To dovoľuje medzinárodné právo a medzinárodné zmluvy, ako napríklad Helsinský záverečný akt, na ktorý sa článok na Zem a vek odvoláva.
Ukrajina má do vstupu do NATO ešte ďaleko
Aj napriek tomu, že Ukrajina má plné právo vybrať si, súčasťou ktorej, a či vôbec niektorej obrannej aliancie bude, nie je pravdou, že je „takmer v NATO“. Kyjev síce viackrát deklaroval, že má o to záujem, jeho členstvo však ani zďaleka nie je isté. Je tiež pravdou, že Stoltenberg povedal, že „Ukrajina je bližšie k vstupu do NATO ako kedykoľvek predtým“, to ale neznamená, že sa tak stane.
Ukrajina musí ako všetky ostatné krajiny pred vstupom do NATO splniť základné podmienky, akými sú napríklad fungujúci demokratický politický systém, schopnosť a ochota prispievať k operáciám NATO a pod. Aj napriek tomu, že naďalej pokračujú aktivity zbližujúce Ukrajinu a NATO, spojenci sa zhodujú, že Kyjev sa nemôže stať súčasťou aliancie uprostred vojny. Kým teda bude prebiehať vojna na Ukrajine, vstup do NATO nie je možný.
Okrem toho, žiadosti o členstvo v NATO musia byť jednomyseľne schválené všetkými členskými krajinami. Je teda vysoko nepravdepodobné, že by všetky štáty schválili vstup Ukrajiny do NATO v čase, keď na jej území prebieha vojna.
Portál Zem a Vek pravidelne šíri proruskú propagandu
Zem a Vek patrí medzi najkontroverznejšie weby v slovenskom informačnom priestore. Je zaradený na zoznam stránok so sporným obsahom na základe hodnotenia nezávislej komisie v rámci projektu Konšpirátori.sk. Portál dlhodobo produkuje články, ktoré sú kritizované za šírenie dezinformácií, konšpiračných teórií či manipulatívneho obsahu.
Šéfredaktor Zem a Vek Tibor Eliot Rostas má navyše problematickú minulosť. Je totiž právoplatne odsúdený za hanobenie rasy a národa za antisemitský článok Klin medzi Slovanmi. V minulosti taktiež žiadal o finančnú podporu od ruskej ambasády na Slovensku.
Blízke vzťahy s Ruskom má aj autor jedného z rozoberaných článkov Jevgenij Paľcev, ktorý píše pod pseudonymom Eugen Rusnák. Ten minimálne v minulosti udržiaval priame kontakty s pracovníkmi ruskej mediálnej skupiny Rossija Segodňa (Rusko dnes), ktorú financuje Kremeľ.
