Fotografia, na ktorej poľský premiér Morawiecki zdanlivo vzdáva úctu Stepanovi Banderovi, bola zmanipulovaná

Poľský premiér Mateusz Morawiecki navštívil koncom novembra 2022 Kyjev. Krátko po jeho návšteve sa na sociálnych sieťach začal šíriť obrázok, na ktorom zdanlivo kladie kvety pri pamätníku venovanému Stepanovi Banderovi, ukrajinskému nacionalistovi, ktorý kolaboroval s nacistickým Nemeckom. Tento obrázok však bol zmanipulovaný. Na nedávnej fotografii Morawieckého, ktorá bola zneužitá pre fotomontáž, je v skutočnosti zachytený pri kladení kvetov pri kyjevskom pamätníku obetiam hladomoru zo stalinistickej éry známeho ako Holodomor.

„Poľský premiér Mateusz Morawiecki, ktorý pricestoval do Kyjeva, vzdal hold Stepanovi Banderovi návštevou jeho pamätníka,“ uvádza sa v príspevku zverejnenom 28. novembra 2022, ktorý zdieľalo viac ako 250 používateľov Facebooku.

Podľa príspevku mal Morawiecki povedať: „Spomienka na tohto veľkého bojovníka zostane navždy v našich srdciach. Bandera bol vždy veľkým priateľom poľského ľudu.“

Obrázok zachytáva dvoch mužov, ako si zdanlivo uctievajú pamiatku ukrajinského nacionalistu Stepana Banderu (čo naznačuje ukrajinský nápis na pamätníku „Степан Бандера“), ktorý kolaboroval s nacistickým Nemeckom a bojoval proti Sovietskemu zväzu.

Snímka nepravdivého FB príspevku vyhotovená 30. novembra 2022

Jeden z mužov je skutočne Mateusz Morawiecki, v skutočnosti však bol tento obrázok zmanipulovaný a zneužitý na šírenie nepravdivých tvrdení o tom, že poľský premiér podporuje kontroverzného ukrajinského nacionalistického vodcu.

Rovnaký obsah sa šíril prostredníctvom viacerých kanálov na Telegrame (tu, tu) a tiež v iných jazykoch, napríklad v češtine. Vyvrátili ho už poľskí fact-checkeri z Konkret24 či slovenská polícia.

Morawieckeho návšteva v Kyjeve

26. novembra 2022 Morawiecki spolu s premiérkou Litvy Ingridou Šimonytė skutočne navštívili Kyjev v rámci stretnutia tzv. Lublinského trojuholníka. Počas oficiálnej štátnej návštevy sa stretol aj s ukrajinským prezidentom Zelenským.

V ten deň ráno Morawiecki položil kvety k pamätníku v centre Kyjeva pri príležitosti 90. výročia Holodomoru, veľkého hladomoru, ktorý nastal v rokoch 1932 až 1933 v Ukrajinskej sovietskej republike v dôsledku Stalinovej politiky kolektivizácie poľnohospodárstva a v dôsledku ktorého podľa odhadov zahynulo 3,9 milióna Ukrajincov.

Ako agentúru AFP informovala kancelária poľského premiéra 2. decembra, Morawieckeho pri pamätníku sprevádzal námestník ukrajinského ministra zahraničných vecí Anton Demokhin.

Ako sme identifikovali pomocou vyhľadávania dodatočných informácií o Morawieckeho návšteve, pôvodná fotografia, ktorá bola neskôr zneužitá na fotomontáž, vznikla pri pamätníku obetí hladomoru, pričom jej originál zverejnil overený účet Úradu predsedu vlády Poľskej republiky na Twitteri.

Ako vidieť na porovnaní nižšie, autor fotomontáže horizontálne prevrátil fotografiu a vystrihol z nej dve postavy, ktoré pridal do fotografie pamätníka Stepana Banderu.

Zmanipulovaný obrázok (vľavo), fotografia zverejnená Úradom predsedu vlády 26. novembra (vpravo)

Prostredníctvom reverzného vyhľadávania s upraveným obrázkom sme rýchlo identifikovali pôvodnú fotografiu Banderovho pamätníku medzi prvými výsledkami v službe Google. Obrázok pochádza z ukrajinskej Wikipédie, pričom na príslušnej stránke sa uvádza, že ho v roku 2009 odfotografoval „Roman Matselukh“ a že zobrazuje „Pomník S. Banderu v obci Kozivka“. Kozivka je dedina neďaleko mesta Ternopil na západnej Ukrajine.

Zmanipulovaný obrázok (vľavo), fotografia pamätníka Stepana Banderu v obci Kozivka stiahnutá z ukrajinskej Wikipédie

Kto bol Stepan Bandera?

Stepan Bandera bol kontroverzný ukrajinský nacionalista a jeden z vodcov OUN (Organizácie ukrajinských nacionalistov), ktorý bojoval za vytvorenie nezávislého ukrajinského štátu. Zatiaľ čo pre mnohých Ukrajincov bol symbolom boja za nezávislosť Ukrajiny, mnohí obyvatelia Poľska a Ruska ho považovali za fašistu, teroristu a nebezpečného ultranacionalistu.

V snahe ubrániť nezávislosť Ukrajiny pred sovietskymi vojskami sa Bandera a jeho stúpenci pridali na stranu nacistického Nemecka a v roku 1941 založili nezávislý ukrajinský štát s hlavným mestom Ľvov. Nacistické Nemecko však odmietlo uznať nezávislosť Ukrajiny a keď Bandera odmietol stiahnuť deklaráciu, bol zatknutý a väznený v koncentračnom tábore Sachsenhausen do roku 1944.

Počas jeho pobytu vo väzení sa jeho krídlo Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN-B) a časť nacionalistickej Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA) podieľali na tzv. Volyňskom masakri, pri ktorom bolo v júli 1943 v rámci etnických čistiek v regiónoch Volyň a v Halič zabitých 60 000 poľských civilistov (poľské odhady uvádzajú počet obetí až 100 000).

Po vojne dožil Bandera v západnom Nemecku v Mníchove, kde ho v roku 1959 zavraždil agent KGB.

Prokremeľská propaganda často využíva Banderu a jeho hnutie na vykreslenie Ukrajiny ako krajiny, ktorá sympatizuje s nacistickou ideológiou. Ruský prezident Vladimir Putin 24. februára 2022 priamo uviedol „denacifikáciu“ ako dôvod ruskej invázie.

Spomienky na postavy z druhej svetovej vojny, akou je Stepan Bandera, však na Ukrajine rozdeľujú časť spoločnosti, čo AFP vysvetlila už v minulosti. Tvrdenie, že na Ukrajine vládnu „nacisti“ alebo iné extrémistické skupiny, však nie je pravdivé, čo pre AFP potvrdili viacerí odborníci.

Morawiecki a Ukrajina

Poľsko zostáva jedným z najbližších spojencov Ukrajiny pri jej obrane proti ruskej vojenskej agresii. Premiér Morawiecki opakovane vyjadril svoju podporu Ukrajine; napríklad vyhlásením, že Poľsko by mohlo byť zatiahnuté do vojny iba vtedy, ak sa odvráti od Ukrajiny.

V októbri 2022 Morawiecki vyzval na zabavenie majetku Ruskej federácie a ruských oligarchov a jeho použitie na obnovu Ukrajiny.

Poľský minister obrany Mariusz Blaszczak koncom novembra vyzval Nemecko, aby namiesto do Poľska poslalo svoje protiraketové obranné systémy Patriot na Ukrajinu.

Poľskí predstavitelia však opakovane odsúdili ukrajinské násilie na poľských civilistoch počas druhej svetovej vojny. „Je to výnimočný zločin, zločin krutej genocídy, ktorý nemal v poľských dejinách v takom rozsahu obdobu,“ povedal Morawiecki na oficiálnej ceremónii pri príležitosti 75. výročia masakru vo Varšave v roku 2018.

V roku 2019 poľské veľvyslanectvo v Kyjeve protestovalo proti pokusom o schvaľovanie odkazu Stepana Banderu vo vysielaní ukrajinskej verejnoprávnej televízie.

V júli 2022 sa Morawiecki spolu s poľským prezidentom Andrzejom Dudom zúčastnil na 79. spomienkovej slávnosti pri príležitosti Volynského masakru, kde zdôraznil, že budúcnosť poľsko-ukrajinských vzťahov možno budovať len na základe pravdy. Vyzvali tiež Ukrajinu, aby odsúdila masakre a pre obete vybudovala riadne hroby.

„Nebudem mať pokoj, kým nenájdeme posledný hrob, posledné pohrebisko zavraždených vo Volyni a na celom východnom pohraničí. Táto skutočnosť musí byť úplne odhalená,“ povedal Morawiecki. Zároveň však dodal: „Nesmieme podľahnúť pokušeniu falošného zmierenia, ale musíme si tiež uvedomiť, že je v záujme Ruska a Moskvy opäť rozdeliť Poliakov a Ukrajincov. (…) Ukrajina dnes zažíva túto nenávisť, tento strašný nacionalizmus, ktorému sama podľahla pred 80 rokmi. Dnes Ukrajina vidí, k čomu vedie strašný nacionalizmus,“ pričom tým narážal na ruskú agresiu.

„Táto veľká príležitosť sa objavila teraz, keď sa Ukrajina hrdinsky chopila zbraní, keď Poľsko pomáha Ukrajine, keď sme otvorili svoje srdcia a dvere, svoje domovy utečencom z Ukrajiny. Táto jedinečná príležitosť založiť budúcnosť nie na zášti, nevraživosti, lži, ale len na pravde, budúcnosti a spoločnej sile, sile, ktorá je väčšia, keď je spoločná, sile, ktorá sa zrodila práve teraz, s bojom proti tomuto nacionalistickému ruskému ‘miru’,“ povedal Morawiecki vo svojom spomienkovom prejave.

AFP už vyvrátila množstvo nepravdivých tvrdení, zmanipulovaných videí a fotografií týkajúcich sa rusko-ukrajinskej vojny, naposledy napríklad tu, tu, tu či tu. Kompletný zoznam našich článkov týkajúcich sa Ukrajiny je k dispozícii tu.

Pôvodne uverejnené tu.