Scroll Top

Fotografia poškodených áut nedokazuje, že pozostatky vojenskej okupácie v Buči boli „zinscenované“

Fotografia poškodených áut nedokazuje, že pozostatky vojenskej okupácie v Buči boli „zinscenované“ - Featured image

Author(s): MAJA CZARNECKA, Robert BARCA, Petros KONSTANTINIDIS, AFP Grécko, AFP Poľsko

V apríli 2022 zdieľali tisíce používateľov sociálnych sietí fotografiu z ukrajinskej Buče ako dôkaz „zinscenovaného“ miesta výbuchu, keďže prevrátené autá na fotografii sú značne poškodené, avšak okná a omietka neďalekého obytného domu zostali neporušené. Svedectvá obyvateľov, správy z médií ako aj ďalšie zábery potvrdzujú, že na konkrétnom mieste z danej fotografie sa skutočne odohralo násilie. Hoci presnú príčinu poškodenia áut nebolo možné nezávisle overiť, dôkazy naznačujú, že autá neboli poškodené v dôsledku bombového útoku, ale v dôsledku zrážky s inými vojenskými vozidlami v čase okupácie ruskými jednotkami.

„Od Vás. ‘Chcela by som kúpiť tieto k**va kvalitné okná z Ukrajiny, ktoré po výbuchu ruskej bomby, čo poprevracal tieto autá, ostali úplne neporušené. A prosím pribaliť aj tú k**va kvalitnú omietku z toho domu, ktorú výbuch nielenže nezničil, ale dokonca ani nezašpinil,“ píše sa v obrázku z príspevkusúkromneho FB profilu z 18. apríla 2022. Okrem toho text naznačuje, že scéna mala byť zinscenovaná, keďže vraj „agresorské špiny z USA doviedli na Ukrajinu aj filmárov ‘kowbojek’ z Hollywoodu“.

Snímka zavádzajúceho príspevku vyhotovená 10. mája 2022

Rovnaký obrázok a text sme identifikovali na ďalších viac ako 40 miestach na slovenskom Facebooku.

Na slovenský Facebook sa však toto tvrdenie rozšírilo z Telegramu, konkrétne z kanálu „Blog investigatívnej žurnalistiky“, kde bol obrázok uverejnený 18. apríla v ranných hodinách. Tento kanál pravidelne uverejňuje kremeľskú propagandu a zavádzajúce správy.

Snímka zavádzajúceho príspevku na Telegrame vyhotovená 10. mája 2022

Na Facebookua Instagramesa objavili príspevky, ktoré obsahovali rovnakú fotografiu a tvrdenie, aj v angličtine, pričom vraj mala byť daná scéna „falošná“ alebo „zinscenovaná“. Obrázok koloval aj medzi poľskými, gréckymi, francúzskymi či španielskymipoužívateľmi.

Príspevky sa šírili po ústupeRuska z Buče, predmestia ukrajinského hlavného mesta Kyjev s viac ako 35-tisíc obyvateľmi. Táto oblasť bola pod kontrolou Moskvy od 27. februára približne do konca marca. Tím agentúry AFPbol v teréne v Buči 2. apríla, pričom naši kolegovia hlásili rozsiahle škody a svedectvá o dvadsiatich mŕtvych telách v civilnom oblečení na Jablunskej ulici.

Ukrajina obvinila ruské sily z vojnových zločinov voči civilistom v oblasti a uviedla, že približne 400 tiel sa našlo v masových hroboch, v provizórnych hroboch v záhradách alebo len tak ležiacich na otvorenom priestranstve. Organizácia Spojených národov zadokumentovala„nezákonné zabitia“ približne 50 civilistov, vrátane popráv. Rusko odmietlozodpovednosť a obvinilo Ukrajinu, že telá nastražila po stiahnutí svojich jednotiek, čo agentúra AFP vyvrátila pomocou satelitných snímok, ktoré ukazujú, že telá boli na rovnakom mieste už niekoľko týždňov.

Fotografia prevrátených áut má byť ďalším príkladom „zinscenovanej scény“, ktorá mala byť prezentovaná ako bombový útok. Analýza mediálnych správ, záberov a výpovedí svedkov však neposkytla dôkazy o bombovom útoku na tomto mieste. Naopak, našli sme viaceré dôkazy o tom, že ulica bola obsadená ruskými vojakmi a ťažkou vojenskou technikou. Na základe snímok z dronu sa zdá, že prevrátené autá boli na mieste počas ruskej okupácie, a neboli na miesto dovezené až po odchode ruských vojsk.

Na fotografii je bytový dom obsadený ruskými vojakmi

Prostredníctvom reverzného vyhľadávania obrázkovv službe Google agentúra AFP zistila, že fotografiu v príspevkoch zhotovil 4. aprílaRodrigo Abd pre agentúru Associated Press (AP) a uverejnil ju s titulkom: „Ukrajinský vojak prechádza s deťmi okolo zničených áut v dôsledku vojny proti Rusku v Buči na predmestí Kyjeva na Ukrajine v pondelok 4. apríla 2022.“

Snímka stránky agentúry Associated Press vyhotovená 2. mája 2022

Abd pre agentúru AFP uviedol, že obyvatelia z danej oblasti mu povedali, že budova bola obsadená ruskými vojakmi.

„Budova bola jedným z veliteľstiev ruskej armády v Buči,“ povedal a dodal, že v celej štvrti sú dôkazy o rozsiahlych škodách vrátane stôp po pásoch tanku v blate v blízkosti prevrátených áut.

Okrem fotografie zverejnila agentúra AP aj videoz rovnakého miesta.

Pri hľadaní budov s podobným tvarom písmena L v službe Google Earth a pomocou služby Google Street View agentúra AFP geolokalizovala budovu na námestíohraničenom ulicami Centralna, Sadova, Vodoprovidna a Jablunska.

Snímka zo služby Google Street View vyhotovená 5. mája 2022; na snímke záber predmetného obytného domu na Centralnej ulici č. 33 v roku 2015

Tlačová agentúra Reutersa Getty Imageszverejnili ďalšie fotografie z toho istého miesta z rôznych dní, na ktorých sú vidieť poškodené autá a trosky na zemi pred budovou.

Ďalšie fotografie a nahrávkyzverejnili aj členovia skupiny obyvateľov Bučena Facebooku, ktorú sleduje viac ako 30 000 ľudí.

V tejto skupine zverejnilistý používateľ rovnaký obrázok, aký koluje na sociálnych sieťach, a spýtal sa naň Bučanov. Používatelia Facebooku o tomto tvrdení živo diskutovali a agentúra AFP v skupine požiadala aj o svedectvo ohľadne udalosti.

Jeden používateľ Facebooku napísal, že „autá prevrátila ťažká technika, nie bomby“. Poznamenal, že „na boku oranžového auta je veľký škrabanec, je vidieť, že ho prevrátil obrnený transportér alebo niečo podobné“.

Používatelia potvrdili aj presnú adresu, na ktorej boli fotografie vyhotovené: Centralna ul. 33 vedľa materskej školy č. 6 „Jablonka“ v Buči. Toto sídlisko je vzdialené len niekoľko desiatok minút chôdze od neslávne známej ulice Jablonka, odkiaľ novinári AFP podali svedectvo o viac ako tucte tiel.

Nižšie sú snímky ďalších fotografií a videí zdieľanýchv skupine obyvateľov Buče na Facebooku vrátane bielej dodávky (zakrúžkovanej červenou farbou), ktorá bola taktiež poškodená a zaparkovaná v blízkosti oranžového auta, ktoré je vidieť v príspevku na Facebooku.

Snímka FB príspevku vyhotovená 4. mája 2022
Snímka FB príspevku vyhotovená 4. mája 2022

Agentúra AFP zavolala na telefónne číslo uvedené na bielej dodávke a 26. apríla sa spojila s Pavlom Stanislavovičom Dirinkom, manažéromspoločnosti.

„Áno, toto je naše auto, jedno z tých, ktoré ukradli z nášho sídla v Buči,“ povedal. Po obhliadke poškodeného auta pre AFP telefonicky uviedol:

„Auto je zo všetkých strán obité. Vyzerá, akoby doň narazilo veľké vozidlo – tank alebo obrnený transportér. Muselo to byť vozidlo so širokými kolesami alebo pásmi. V zemi naokolo sú hlboké stopy. V asfalte sú diery. Na bielej karosérii sú škrabance tmavozelenej farby.“

Zaslal taktiež nasledujúce fotografie, na ktorých je vidno poškodenia a stopy po ťažkej technike:

Fotografie vyhotovené Pavlom Stanislavovičom Dirinkom obdržané agentúrou AFP 26. apríla 2022 ukazujú poškodenia bielej dodávky v Buči

AFP ukázala fotografiu asfaltu okolo vozidiel vojenským expertom. Podplukovník Marcel Podhorodecki, zástupca hovorcu generálneho veliteľa poľských ozbrojených síl, pre AFP uviedol: „Toto sú určite stopy tanku alebo obrneného vozidla.“

Aby agentúra AFP získala viac svedectiev, vyhľadala v Googli adresu budovy – Centralna ulica 33 – a našla medicínsku spoločnosť. Jej manažérka Olena Truszová uviedla, že jej byt na štvrtom poschodí „bol spolu s ďalšími bytmi mesiac obsadený ruskými vojakmi“. Povedala, že z Buče odišla 26. februára a mohla sa vrátiť až po ruskom ústupe.

„Väčšina bytov je teraz úplne zničená. Mám šťastie, že ten môj nie je zničený až tak. Vojaci tam spali, vypili všetok alkohol a užívali moje veci,“ povedala.

Na otázku, či v okolí došlo k výbuchom bômb, ako sa uvádza v príspevkoch na sociálnych sieťach, odpovedala: „V okolí budovy nie sú žiadne stopy po výbuchu. Keď som prišla, nevidela som nič také.“

Tieto informácie sa zhodujú so správou agentúry Reuterszo 7. apríla o tomto sídlisku, ktorá obsahuje fotografie ruských vojenských vozidiel zaparkovaných pred budovou. V správe, v ktorej sa ako zdroj uvádza najmenej tucet obyvateľov, sa opisuje údajné zabíjanie a zastrašovanie ruskými vojakmi, ktorí obsadili niekoľko bytov v budove. O žiadnom bombardovaní či výbuchoch sa v nej však nehovorí.

Obyvateľ obytného domu Oleksij Tarasevič, ktorý je uvedený v článku agentúry Reuters, uviedol stanovisko o autách z fotografie pre grécku fact-checkerskú stránku Ellinika Hoaxes:

„Autá na dvore nášho domu prevrátili ruskí vojaci. Robili to preto, aby ukryli svoju vojenskú techniku. V dobe, keď sa takéto ‘úkryty’ stavali, ruskí vojaci držali svoju techniku v blízkosti budov a zakrývali ju autami z oboch strán. Techniku zakryli aj kobercami či dekami, ktoré vzali po vniknutí do bytov domu na fotografii, tak, aby ju nezachytili satelitné snímky alebo drony.“

Predmetné poškodené autá sú taktiež pravdepodobne viditeľné na záberoch z dronu, ktoré nad Bučou vyhotovili pro-kyjevské bojové skupiny koncom marca 2022, tj. v dobe, keď bolo mesto ešte pod ruskou okupáciou. Rozlíšenie záberov je príliš nízke na to, aby z nich agentúra AFP mohla vyvodiť definitívne závery, ale zdá sa, že sú na nich vidieť tie isté poškodené autá, ktoré vidíme na zdieľaných príspevkoch, čo by odporovalo tvrdeniu, že autá tam boli umiestnené až po stiahnutí ruských vojsk z oblasti. Zábery z dronu overil nezávislý ruskojazyčný portál Meduza.

Snímka z dronových videozáberov vyhotovených 29. marca 2022. Poloha poškodených áut označená červenou farbou agentúrou AFP 29. apríla 2022


Porovnanie detailu z dronového záberu z 29. marca 2022 (vľavo) a originálna fotografia, ktorá cirkulovala na Facebooku (vpravo)

Záver: Fotografia poškodených áut a neporušených okien nedokazuje, že útoky v Buči boli zinscenované. Zábery, rozhovory a mediálne výstupy z terénu potvrdzujú, že na tomto konkrétnom sídlisku došlo k zločinom a škodách na majetku. Hoci sa nám nepodarilo potvrdiť priamu príčinu poškodenia áut, výpovede svedkov a ďalšie dôkazy naznačujú, že boli výsledkom zrážok s vojenskými vozidlami, a nie výbuchu bomby. Zábery z dronu taktiež naznačujú, že poškodené autá sa nachádzali na danom mieste už počas ruskej okupácie Buče, a teda tam neboli umiestnené po stiahnutí ruských jednotiek.

Fact Checker Logo
Pôvodne uverejnené tu.
Privacy Preferences
When you visit our website, it may store information through your browser from specific services, usually in form of cookies. Here you can change your privacy preferences. Please note that blocking some types of cookies may impact your experience on our website and the services we offer.