Premiér Heger aj minister obrany Naď hovoria o 26 či dokonca okolo 30 nominantoch vlády Smeru-SD a ich koaličných partnerov, ktorí sa priznali ku korupcii. Polícia dnes vyšetruje niekoľko veľkých korupčných káuz, do ktorých sú zapletení aj vplyvní ľudia z prostredia vlád Smeru-SD. Hoci je pravdou, že časť z nich sa ku protiprávnemu konaniu priznala, nie sú medzi nimi len nominanti vlády, ale aj sudcovia alebo podnikatelia.
V Sobotných dialógoch 5. februára 2022 sa premiér Eduard Heger nevyhol téme korupcie za éry jeho predchodcu. Ako súčasť vysvetlenia, prečo sa opozícia s vervou pustila do kritiky dohody o obrannej spolupráci s USA, uviedol, že „26 ich nominantov sa priznalo k závažným trestným činom, to sú ich nominanti.” V novembri 2021 v relácii Na telo podobný argument použil aj minister obrany Jaroslav Naď voči svojmu diskusnému partnerovi Robertovi Kaliňákovi: „okolo 30 vašich nominantov vašej vlády a vašej strany sa priznalo, že páchali trestnú činnosť za vašich vlád.”
Obidvaja predstavitelia vlády zrejme vychádzajú z titulkov, ktoré si o tejto téme mohli prečítať v mienkotvorných médiách. Denník N 21. septembra tému zhrnul v článku s názvom „Nie je to len Makó. K trestným činom sa priznalo už 26 vplyvných ľudí.” Portál Aktuality.sk ponúka prehľadnú infografiku, naposledy aktualizovanú 5. novembra 2021, v ktorej nájdete všetkých obvinených, dokonca sú farbami odlíšené jednotlivé kauzy. Ak zvolíte možnosť „priznal sa”, ostane vám 29 obvinených, traja z nich sa však opakujú, keďže figurujú vo viacerých kauzách.
Polícia Slovenskej republiky momentálne vyšetruje jedenásť káuz, ktoré podliehajú drobnohľadu médií a verejnosti, keďže sú spojené s korupciou v období vlád Roberta Fica. Celkovo je obvinených už viac ako 80 osôb, vrátane niekoľkých právnických osôb. 26 obvinených priznalo ku korupcii. 18 z nich sú zamestnanci v štátnej a verejnej správe na úradoch a inštitúciách, alebo v bezpečnostných zložkách, za ktoré je politicky zodpovedná vláda – v čase páchania trestných činov tretia vláda Roberta Fica.
Najvýraznejším je pravdepodobne bývalý riaditeľ Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovít Makó, ktorý systém korupcie odkrýval aj pre verejnosť a Denníku N poskytol rozhovor. S políciou spolupracuje aj bývalý šéf finančnej správy František Imrecze, ale aj Lenka Wittenbergerová, ktorá tento úrad prevzala potom, čo Imrecze odstúpil po kauze colných podvodov, ktorú vyšetroval európsky protimonopolný úrad OLAF. Čiastočne sa priznala aj Monika Jankovská. ktorú Smer-SD nominoval na pozíciu štátnej tajomníčky na ministerstve spravodlivosti a uchádzala sa o kreslo na Ústavnom súde. Adrianu Šklíbovú, ktorá sa priznala opakovanému prijímaniu úplatkov v tisíckach eur, nominovala za riaditeľku Slovenského pozemkového fondu SNS. Ku svojej účasti na korupčných schémach sa priznali aj policajti či úradníci, ktorí neboli na vedúcich pozíciách, pôsobili však pod vedením nominantov vlády.
Medzi obvinenými, ktorí sa ku trestnej činnosti priznali, sú však aj podnikatelia, advokáti, alebo sudcovia, ktorých za nominantov vlád Smeru-SD nemožno označiť.
Podnikateľ Michal Suchoba sa priznal k dávaniu úplatku, ktorý mal podľa jeho slov cez Miroslava Výboha smerovať až ku Petrovi Pellegrinimu. V kauze Dobytkár bol odsúdený aj podnikateľ František Tóth, ktorý bol ako „Veľký Fero” známy ako vybavovač, ktorý úplatky sprostredkovával. V tejto kauze vypovedá aj podnikateľ Ľubomír Kropil. Pri vyšetrovaní dvoch káuz spolupracuje s políciou advokát Ján Gajan.
Za prijatie úplatku na Krajskom súde v Žiline je po priznaní odsúdená bývalá sudkyňa Mária Urbanová a bývalý sudca Pavol Polko. V korupčnej kauze Búrka sa priznali bývalá sudkyňa Miriam Repáková a bývalý sudca Vladimír Sklenka, ktorí pôsobili na Okresnom súdu Bratislava I. Keďže súdna moc je nezávislá od výkonnej a zákonodarnej, sudcovia nemôžu byť považovaní za nominantov vlády či politickej strany.
Premiér by mal byť opatrnejší aj pri formulácii o závažných trestných činoch. Hoci ich tak vnímať môžeme a je rozhodne legitímne označiť korupčné kauzy za závažný celospoločenský problém, pojem závažný trestný čin má svoju právnu definíciu a tomu zodpovedajúce trestné sadzby. Trestný zákon Slovenskej republiky vymedzuje trestné činy korupcie kategóriami prečinu, zločinu a obzvlášť závažného zločinu. Pre klasifikáciu ako (obzvlášť) závažný zločin musí tento okrem naplnenia skutkovej podstaty naplniť istú dolnú hranicu trestnej sadzby, ktorá činí podľa § 11 ods. 3 Trestného zákona najmenej desať rokov.
Výmera trestu či navrhovaného trestu u väčšiny zo spomínaných tieto náležitosti nenapĺňa. Po čisto právnej stránke teda uvedené skutky 26 osôb nespadajú plošne do kategórie „závažných trestných činov”.
