Popredné vedecké autority varujú, že globálne otepľovanie spôsobené človekom predstavuje pre planétu skutočné riziko, keďže má za následok zmeny svetovej klímy. Slovenský spisovateľ Gustáv Murín však vo videu, ktoré zdieľali tisíce slovenských používateľov Facebooku, tvrdí, že ide o „absolútny nezmysel“, ktorý si vymysleli politici, aby tak šírili strach. V rozhovore tvrdí, že teploty stúpajú len preto, že „končíme Malú dobu ľadovú“. Najlepší svetoví vedci takéto tvrdenia vyvracajú. Český profesor klimatológie pre agentúru AFP uviedol, že globálne otepľovanie nie je cyklické ani nesúvisí s koncom doby ľadovej.
Viac ako 6 500 používateľov Facebooku zdieľalo video, ktoré 4. decembra 2022 zverejnila stránka Informácie bez cenzúry. Obsahuje zostrih rozhovoru s Gustávom Murínom, ktorý niekoľko dní predtým zverejnil internetový portál eReport.
V krátkej verzii, ktorá je virálne zdieľaná na soc. sieťach, Murín tvrdí, že príčiny a hrozby klimatickej zmeny sú vymyslené a nafúknuté globálnymi elitami s cieľom šíriť strach.
Vo videu tvrdí, že „prišli s globálnym oteplením ako celkom, čo je absolútny nezmysel“, pretože varovaniami pred poškodzovaním ozónovej vrstvy Zeme „už sa nedá strašiť“. Murin tvrdí, že zmena klímy je cyklická a v skutočnosti v súčasnosti len „končíme Malú dobu ľadovú“.
Kritike podrobuje najmä predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyen. „Oni, plagiátori a nevedkovia ako Leyenová, sa zmocnili tejto myšlienky a rozhodli sa, že z toho si urobia bič na celú populáciu, ktorú zastrašia.“
Obviňuje von der Leyen aj z toho, že chce vraj eliminovať šoférovanie áut, keď vraj vyhlásila, že sa naň má nahliadať ako na fajčenie. Takisto deziterpretuje snahy o zníženie emisií uhlíka, ktoré majú za cieľ zastaviť globálne otepľovanie. „Oni tvrdia, že nesmie byť uhlík v ovzduší. Ale ak nebude uhlík v ovzduší, nebude fotosyntéza, nebudú rastliny, nebude život,“ hovorí Murín.
Murínove vyhlásenia sú však nepravdivé alebo zavádzajúce.
Vedci varujú, že klimatická zmena je skutočná a je veľkým rizikom
Podľa hlavnej svetovej vedeckej autority v oblasti klimatických zmien, Medzivládneho panelu OSN pre zmenu klímy (IPCC), existuje o klimatickej zmene čoraz viac dôkazov.
„Vieme, že globálne otepľovanie už mení veľkú časť sveta, ako ho poznáme. Jeho vplyv sa v nasledujúcich desaťročiach zintenzívni a bude mať hlboké dôsledky pre všetky aspekty ľudského života na celom svete. Ovplyvní to naše zásoby potravín a vody, naše mestá, infraštruktúru a hospodárstvo, ako aj naše zdravie a blahobyt,“ uvádza IPCC.
„Je jednoznačné, že vplyvom človeka sa atmosféra, oceán a pevnina od predindustriálneho obdobia oteplili,“ píše sa v tretej kapitole Šiestej hodnotiacej správy IPCC. „Človekom vypúšťané skleníkové plyny sú hlavnou príčinou pozorovaných zmien horúcich a chladných extrémov v celosvetovom meradle (to je doslova isté) a na väčšine kontinentov (to je veľmi pravdepodobné),“ uvádza správa predstavujúca najaktuálnejšie a najkomplexnejšie hodnotenie vedeckých poznatkov o zmene klímy.
Správa publikovaná v období od augusta 2021 do apríla 2022 obsahuje hodnotenia stoviek štúdií. Pracovalo na nej 721 odborníkov z 90 krajín pozvaných zo strany IPCC. Postup IPCC je vysvetlený aj na webovej stránke Fakty o klíme, kde sú taktiež k dispozícii zhrnutia hodnotiacich správ IPCC aj v češtine.
Na webovej stránke NASA o poskytovaní dôkazov o zmene klímy sa tiež uvádza, že existujú jednoznačné dôkazy o tom, že Zem sa otepľuje bezprecedentným tempom. „Súčasný trend otepľovania (…) je jednoznačne výsledkom ľudskej činnosti od polovice 19. storočia a prebieha rýchlosťou, aká nebola zaznamenaná počas mnohých posledných tisícročí,“ píše sa v nej.
Americký Národný úrad pre oceány a atmosféru (NOAA) taktiež tvrdí, že ľudská činnosť spôsobuje globálne otepľovanie tým, že „zosilňuje prirodzený skleníkový efekt Zeme“. To zahŕňa vypúšťanie skleníkových plynov ako „oxid uhličitý, metán, oxid dusný, ozón a rôzne chlór-fluórované uhľovodíky“, ktoré zachytávajú teplo. Z nich „najväčšie obavy vyvoláva oxid uhličitý“, pretože má väčší celkový vplyv na otepľovanie ako ostatné plyny spolu.
„V podstate všetci klimatológovia sa zhodujú, že nárast týchto plynov, ktoré zadržiavajú v atmosfére teplo, je hlavnou príčinou nárastu priemernej globálnej teploty o 1,0 °C od konca 19. storočia,“ uvádza NOAA.
„Hlavnou príčinou súčasnej globálnej zmeny klímy je rýchly rast koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére, predovšetkým od druhej polovice 20. storočia,“ uviedol v auguste 2022 pre agentúru AFP Petr Dobrovolný, profesor z Geografického ústavu Prírodovedeckej fakulty Masarykovej univerzity.
„Je isté, že zosilňovanie skleníkového efektu súvisí so spaľovaním fosílnych palív a je teda antropogénneho pôvodu. V dôsledku toho dochádza k zosilňovaniu prirodzeného skleníkového efektu a k otepľovaniu Zeme. Následne sa menia ďalšie súčasti klimatického systému – dochádza k zmene klímy,“ povedal Dobrovolný, ktorý pracuje aj pre CzechGlobe, Ústav výskumu globálnej zmeny Akadémie vied ČR.
Oslabovanie ozónovej vrstvy sa po globálnych opatreniach zvrátilo
Vedci rozporujú aj Murínove tvrdenia, ktorými bagatelizuje hrozbu poškodzovania ozónovej vrstvy.
Ako vysvetlila NASA, vrstva stratosférického ozónu chráni život na Zemi tým, že absorbuje ultrafialové žiarenie, ktoré poškodzuje DNA rastlín, zvierat a ľudí a vedie k spáleniu a rakovine kože.
Hrozba ozónovej diery, resp. oslabovania ozónovej vrstvy, sa začala riešiť po tom, ako vedci zistili, že chemikálie používané v chladničkách a aerosólových sprejoch od 30. rokov 20. storočia, nazývané aj chlórfluórované uhľovodíky (CFC) či freóny, uvoľňujú chlór a spôsobujú ničenie ozónu, uvádza NASA.
Celosvetové uznanie ničivého potenciálu freónov viedlo v roku 1987 k tzv. Montrealskému protokolu, vôbec prvej medzinárodnej dohode o regulácii chemických znečisťujúcich látok, ktorá viedla k postupnému ukončeniu produkcie látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu.
„K dnešnému dňu zmluvné strany protokolu postupne vyradili 98 % látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu na celom svete v porovnaní s úrovňami z roku 1990,“ uvádza Program OSN pre životné prostredie.
„Ozónová diera sa už roky zmenšuje najmä vďaka Montrealskému protokolu,“ povedal Gerry Bagtasa, profesor na Inštitúte environmentálnych vied a meteorológie Filipínskej univerzity, pre agentúru AFP v októbri 2021.
Podľa Dobrovolného skutočnosť, že novinári a politici sa už ozónovej diere tak často nevenujú, neznamená, že tento problém prestal existovať. Poukázal na fakt, že problematikou atmosférického ozónu vo všeobecnosti a priestorovou a časovou premenlivosťou ozónovej vrstvy sa neustále zaoberajú viaceré vedecké inštitúcie.
„Ozonosféra chráni Zem pred zhubným, biologicky aktívnym UV žiarením. Ozónová diera sa stala hrozbou, keď sa zistilo, že látky preukázateľne antropogénneho pôvodu (freóny) spôsobujú deštrukciu ozónu,“ povedal Dobrovolný 13. decembra 2022 pre agentúru AFP.
„Zhruba od počiatku 21. storočia sa zreteľne zmenil trend v každoročnom maximálnom rozsahu ozónovej diery z trendu výrazne rastúceho na mierne klesajúci,“ uviedol poukazujúc na stránku Európskej environmentálnej agentúry.
Prirodzené cykly a Malá doba ľadová
Odborníci taktiež odmietajú tvrdenia, ktoré odzneli v rozhovore s Murínom, podľa ktorých je vraj súčasná klimatická zmena výsledkom prírodných cyklov. Ako sme uviedli v našom predchádzajúcom článku, nárast globálnej teploty bol v posledných rokoch abnormálne prudký a bol spôsobený emisiami uhlíka z industrializácie.
Ed Hawkins, profesor klimatológie na univerzite v anglickom Readingu, uviedol, že k teplotným výkyvom porovnateľným so súčasným otepľovaním počas posledných 10 000 rokov nedošlo.
„V minulosti globálne teploty síce tiež oscilovali vo veľkom rozmedzí, ale tieto zmeny trvajú desiatky tisíc rokov. Vieme, že tieto cykly majú prirodzené príčiny, ktoré sú spôsobené obiehaním Zeme okolo Slnka. Klimatológovia to študujú už po stáročia,“ povedal Hawkins. „To, čo vidíme za posledných 2 000 rokov, je veľmi mierny pokles, a potom zrazu na konci vidíte rýchly nárast teploty, oveľa vyšší ako čokoľvek, čo sme videli za posledných 2 000 rokov,“ dodal.
Tvrdiť, že nedávne otepľovanie je normálne, pretože v priebehu tisícročia dochádzalo k zvyšovaniu aj znižovaniu teplôt, je „prihlúplá logika“, povedal Mike Lockwood, profesor fyziky vesmírneho prostredia, taktiež z univerzity v Readingu. „Je samozrejme pravda, že teploty v minulosti stúpali a klesali, ale to nie je dôvod predpokladať, že súčasné zmeny majú rovnaké príčiny ako tie minulé,“ povedal.
Tento trend je zobrazený v grafe v správe IPCC z augusta 2021:
Posledné skutočné glaciálne obdobie (globálna doba ľadová) sa skončilo približne pred 20 tisíc rokmi, keď sa začali topiť ľadovce, ktoré pochovali veľkú časť Ázie, Európy a Severnej Ameriky.
„Počas prirodzeného prechodu z doby ľadovej do doby medziľadovej sa planéta Zem v priemere oteplila zhruba o 3,5 °C, toto prirodzené oteplenie trvalo približne 10 000 rokov. Aj v čase najrýchlejšieho prirodzeného rastu teplôt trvalo oteplenie o 1 °C viac ako tisíc rokov,” uvádza česká stránka Fakty o klíme.
Pojem „Malá doba ľadová“, ktorý použil Murín, opisuje obdobie medzi 14. a 19. storočím, počas ktorého sa horské ľadovce rozšírili za svoje predchádzajúce (a súčasné) hranice na viacerých miestach vrátane európskych Álp, Nového Zélandu, Aljašky alebo južných Ánd. Podľa Dobrovolného to malo byť okrem iných faktorov spôsobené intenzitou slnečného žiarenia alebo sopečnou činnosťou.
Už v tretej hodnotiacej správe IPCC z roku 2001 sa však uvádzalo, že vzhľadom na načasovanie a postihnuté oblasti šlo v prípade Malej doby ľadovej vo veľkej miere o vzájomne nezávislé regionálne zmeny podnebia, a nie o globálne synchrónne zvýšené zaľadnenie.
Podľa správy Malá doba ľadová nesúvisí s nárastom teplôt v 20. storočí a možno ju považovať len za mierne ochladenie severnej pologule v tomto období o menej ako 1°C v porovnaní s úrovňou z konca 20. storočia.
„(M)ožnosť a dĺžka trvania otepľovania severnej pologule v 20. storočí sa zdá byť bezprecedentná počas tohto tisícročia a nemožno ju jednoducho považovať len za zotavenie z ‘Malej doby ľadovej’ v 15. až 19. storočí,“ uvádza sa v správe.
Okrem toho, ako vysvetlil Dobrovolný pre agentúru AFP, po období Malej doby ľadovej nasledovalo obdobie zvýšenej intenzity slnečného žiarenia. Tento trend sa však obrátil v druhej polovici 20. storočia, keď intenzita slnečného žiarenia začala klesať. „Je teda zrejmé, že príčiny Malej doby ľadovej nijak nesúvisia s príčinami súčasného globálneho otepľovania. Zatiaľ čo zhruba od druhej polovice 20. storočia intenzita slnečného žiarenia skôr klesá, globálna teplota intenzívne rastie.“
Prínosy väčšieho množstva CO2 pre rastliny sú obmedzené
Murín tiež bagatelizoval nebezpečenstvo, ktoré predstavuje nárast emisií CO2, tvrdením, že CO2 je potrebný pre fotosyntézu. Odborníci, ktorých pre tento článok oslovila agentúra AFP, uviedli, že rastliny sú schopné spracovať len obmedzenú časť nadmerných emisií oxidu uhličitého a trpia dôsledkami klimatických zmien.
Ako v auguste 2022 pre agentúru AFP povedal Eckhard George, profesor fyziológie výživy plodín z Humboldtovej univerzity v Berlíne, rastliny môžu efektívne využívať dodatočný CO2 len vtedy, ak sú dostatočne dostupné všetky ostatné rastové faktory, ako je voda, svetlo a minerálne živiny. Aj napriek tomu „množstvo CO2 spracované rastlinami zďaleka nestačí na to, aby kompenzovalo dodatočné emisie spôsobené človekom“, uviedol.
O týchto tvrdeniach už v minulosti informovali viaceré iné publikácie vrátane Climate Feedback, The Conversation alebo Scientific American.
Šoférovanie ako fajčenie? Falošne priradený komentár
Ako sme v AFP Fakty vysvetlili už v júli, na slovenských sociálnych sieťach koluje už od júna 2022 len veľmi mierne odlišná verzia Murínovho tvrdenia o tom, že von der Leyen vraj prirovnala šoférovanie áut k fajčeniu.
„Ursula von der Leyen: ‘Individuálne vlastníctvo automobilu musí byť ako fajčenie – ak sa rozhodnem auto vlastniť a nutne nemusím, spoločnosť mi musí dôrazne hovoriť, že to pohodlie je na úkor niekoho alebo niečoho – v tomto pripadne nielen zdravie, ale budúcnosti nás všetkých’,“ písalo sa v tom čase v mnohých príspevkoch na Facebooku (tu, tu či tu), ktoré spájali tento komentár s predsedníčkou Európskej komisie.
Text v skutočnosti pochádza od blogera Radoslava Augustína, ktorý ho napísal v rámci svojich úvah o ekologickej udržateľnosti a povesti individuálneho vlastníctva áut v mestách v kontexte klimatickej krízy. Svoj text zverejnil 27. mája na svojom osobnom FB profile a o deň neskôr v blogovej sekcii Denníka N.
Vykonali sme aj ďalšie vyhľadávania pomocou kľúčových slov v angličtine ako „Ursula von der Leyen driving “smoking”“, ale nenašli sme žiadny dôkaz o tom, že by predsedníčka EK niekedy niečo podobné na verejnosti vyhlásila.
Ďalšie naše články, v ktorých vyvraciame klamlivé tvrdenia týkajúce sa klimatickej zmeny, nájdete tu.
Nepravdivé alebo zavádzajúce tvrdenia Gustáva Murína sme už v minulosti hodnotili aj tu, tu alebo tu. Tvrdenia od eReportu tu a jeho majiteľa a zakladateľa Fedora Flašíka tu.