Scroll Top

Overovanie faktov

Odessa_Russian_Spring_2014040603

Vojna na Ukrajine sa nezačala utláčaním ruskej menšiny

Konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou sa začal už v roku 2014 anexiou Krymského polostrova a bojmi ruskom podporovaných separatistov na Donbase. Ruské provládne zdroje sa však snažia zodpovednosť za konflikt pripísať  ukrajinskej strane. Ako zámienku agresie voči Ukrajine v roku 2014 použila Ruská federácia aj udalosti na východe krajiny, kde malo údajne dochádzať k masakrom ruskej menšiny. Tieto tvrdenia sa však ukázali ako nepravdivé.

Jeden z najkrvavejších incidentov sa odohral 2. mája 2014 v meste Odesa, kde v dôsledku násilných stretov a požiaru zomrelo 48 ľudí. Nezávislé vyšetrovacie skupiny zhodne konštatovali, že nepokoje vedúce k požiaru sa začali útokom proruských aktivistov na pochod futbalových fanúšikov na podporu jednotnej Ukrajiny. Správy sa zhodujú v tom, že vinník požiaru je nejasný a že zápalné fľaše po sebe hádzali obe strany. 

road-traffic-street-car-driving-city-740551-pxhere.com

Európska únia nezakázala benzínové autá, bude možné na nich jazdiť aj po roku 2035

Európska únia prijala v marci 2023 balík opatrení Fit for 55, ktorého cieľom je spolu s ďalšími opatreniami znížiť čisté emisie skleníkových plynov aspoň o 55 % do roku 2030 a dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050. Súčasťou tohto balíka je aj nariadenie o emisiách z nových osobných automobilov, ktoré má motivovať automobilový priemysel k prechodu na mobilitu s nulovými emisiami. V praxi to znamená, že novovyrobené automobily so spaľovacími motormi budú za každý kilogram CO2 nad limit sankcionované, kvôli čomu sa stanú ekonomicky nevýhodnou alternatívou. Ľudia však budú môcť naďalej vlastniť a používať automobily so spaľovacím motorom aj po roku 2035, pretože nové pravidlá sa nebudú týkať už existujúcich áut.

yehor-milohrodskyi-syuhhPwu-hk-unsplash-800x450

Ukrajinci chcú naďalej bojovať proti Rusku. Tvrdenie, že v boji chce pokračovať len 8 percent mužov, je zavádzajúce

Erik Kaliňák zo strany Smer-SD v kampani do Europarlamentu zavádzajúco tvrdil, že iba 8 % mužov vo vojenskom veku na Ukrajine chce ďalej bojovať. V skutočnosti ide o nesprávnu interpretáciu prieskumu Kyjevského medzinárodného inštitútu sociológie (KIIS), podľa ktorej by približne takáto časť mužov na Ukrajine ochotných vstúpiť do ukrajinskej armády. Iné prieskumy ukazujú vyššie čísla ochoty narukovať, ale aj oveľa vyššiu mieru súhlasu s pokračovaním bojov: podľa prieskumu KIIS polovica Ukrajincov považuje za realistický scenár úplne obnovenie Ukrajiny v jej pôvodných hraniciach.

Privacy Preferences
When you visit our website, it may store information through your browser from specific services, usually in form of cookies. Here you can change your privacy preferences. Please note that blocking some types of cookies may impact your experience on our website and the services we offer.