Od 6. do 9. júna 2024 sa v dvadsiatich siedmich európskych krajinách uskutočnia voľby do Európskeho parlamentu. Stredoeurópske observatórium digitálnych médií (CEDMO) usporiadalo v súvislosti s týmito voľbami reprezentatívny výskum v krajinách V4. Zber údajov uskutočnil IPSOS v Českej republike, na Slovensku a v Maďarsku a Instytut Badań Pollster v Poľsku. Výsledky prieskumu sú publikované v špeciálnej tematickej správe Special Brief, ktorá obsahuje informácie o dezinformačných naratívoch šírených v Českej republike, na Slovensku a v Poľsku v súvislosti s voľbami do Európskeho parlamentu. Ide o druhú správu na tému volieb do Európskeho parlamentu.
Pokiaľ ide o vplyv vojny na Ukrajine na jednotlivé krajiny V4, štyria z desiatich respondentov/respondentiek v Českej republike (41 %) a Maďarsku (41 %) súhlasili s názorom, že informačná vojna je pre západné vlády len zámienkou na obmedzovanie slobody prejavu. Zároveň približne rovnaký podiel obyvateľov/obyvateliek v Českej republike (39 %) sa domnieva, že ich krajina je arénou informačnej vojny Ruskej federácie proti západným krajinám. V prípade Maďarska je tento podiel nižší (32 %). Na Slovensku si naopak viac ľudí ako v Českej republike (42 %) myslí, že Rusko vedie informačnú vojnu proti západným krajinám. V Poľsku je dokonca viac ako polovica obyvateľov/obyvateliek (55 %) presvedčená, že Rusko vedie informačnú vojnu proti západným krajinám.
Graf 1: Vplyv informačnej vojny na ruskú agresiu voči Ukrajine
V jednej z otázok sociologického prieskumu respondenti/respondentky určovali, do akej miery je pre nich ľahké alebo ťažké určiť (ne)pravdivosť správ na konkrétne témy. Poliaci/Poľky prejavili najväčšiu dôveru v schopnosť určiť pravdivosť informácií vo všetkých skúmaných témach (okrem COVID-19). Maďari/Maďarky považovali za najťažšie určiť pravdivosť správ, najmä v prípade správ týkajúcich sa COVID-19 (obťažné pre 59 %) a vývoja na domácej politickej scéne (58 %). Takmer polovica českej populácie považuje za najťažšie rozlíšiť pravdivé a nepravdivé správy v oblasti politiky Európskej komisie týkajúcej sa budúcnosti automobilového priemyslu – napríklad zákazu spaľovacích motorov (obťažné pre 49 % českej populácie), druhé v poradí sú informácie o vojne na Ukrajine (48 %) a na treťom mieste správy o energetickej kríze vrátane zmien cien energií (47 %). Rovnaké témy ako pre českú populáciu sú ťažké aj pre Slovákov/Slovenky, ale ich dôvera vo vlastné schopnosti rozpoznať pravdivosť konkrétnych informácií je vyššia ako v českej populácii (tri uvedené najťažšie témy označili za obťažné približne dve pätiny slovenských respondentov/respondentiek).
Graf 2: Obťažnosť pri určovaní pravdivosti informácií pred voľbami do Európskeho parlamentu
“Ak sa pozrieme na tému politiky Európskej komisie týkajúcej sa budúcnosti automobilového priemyslu, ktorá bola v priemere hodnotená ako najťažšia na určenie pravdivosti, vidíme určité podobnosti, ale aj rozdiely v odpovediach respondentov v krajinách V4. Vo všetkých krajinách túto tému tažšie hodnotia ženy – s ohľadom na danú krajinu. Pre 35-50 % mužov je obťažné ju posúdiť (najmenej obťažné v Poľsku, najtažšie v Maďarsku). U žien je to však vždy o 5 až 9 percentuálnych bodov viac. Rozdiely sa objavujú aj vo vekových kategóriách. Napríklad v prípade mladšej vekovej skupiny do 35 rokov. V Českej republike, na Slovensku a v Maďarsku uvádzajú mladí respondenti ťažkosti pri hodnotení naratívov o automobilovom priemysle v 40 – 52 %, zatiaľ čo v Poľsku je to len pre 25 % respondentov. Vo všetkých krajinách sa dôvera v určenie pravosti informácií zvyšuje s rastúcim vzdelaním, ale aj s frekvenciou používania internetu,” komentuje výsledky prieskumu v krajinách V4 Lukáš Kutil, dátový analytik CEDMO Hub.
Približne tretina respondentov/respondentiek vo všetkých štyroch krajinách súhlasila s tým, aby nemecká politička Ursula von der Leyenová zostala vo funkcii predsedníčky Európskej komisie aj nasledujúcich päť rokov. V Českej republike a Poľsku s týmto tvrdením súhlasilo 33 % obyvateľov/obyvateliek a na Slovensku a v Maďarsku 38 %.
Graf 3: Pokračovanie Ursuly von der Leyenovej na čele Európskej komisie
Podľa fact-checkingu z centra CEDMO sa v prvých piatich mesiacoch roku 2024 začali medzi nepravdivými naratívmi v stredoeurópskom online informačnom priestore množiť témy súvisiace s domácou politikou. Frekvencia článkov zameraných na túto tému sa postupne zvyšuje s blížiacimi sa voľbami do Európskeho parlamentu a v slovenskom prípade mala na nárast vplyv aj streľba na premiéra Roberta Fica. Druhou najčastejšou témou šírených falošných naratívov bola vojna na Ukrajine, ktorá dominovala dezinformačným naratívom aj na konci roka 2023.
Podľa Petra Gongalu z platformy Demagog.cz, ktorá je členom konzorcia CEDMO, sa v období od januára do mája 2024 v Českej republike objavovali o Európskej únii najmä nepravdivé správy týkajúce sa migračného paktu alebo opatrení zavedených v rámci Zelenej dohody pre Európu. V predvolebných diskusiách zazneli nepravdivé výroky kandidátov/kandidátiek do Európskeho parlamentu spochybňujúce vplyv CO2 na globálne otepľovanie. V Poľsku zachytené nepravdivé naratívy zahŕňali správy o migračnom pakte, Zelenej dohode alebo dezinformácie o európskej smernici o energetickej hospodárnosti budov (EPBD). Na Slovensku sa šírili falošné správy o zapojení francúzskych zahraničných légií do bojov na Ukrajine. Vojna na Ukrajine, najmä mobilizácia, bola témou diskusií aj medzi kandidátmi/kandidátkami do Európskeho parlamentu.
Podľa správy siete EDMO, ktorej členom je aj CEDMO, dosiahol podiel dezinformácií týkajúcich sa problematiky EÚ v celoeurópskom meradle pred nadchádzajúcimi voľbami do Európskeho parlamentu vrchol a v apríli bola táto téma medzi zachytenými dezinformáciami najviac zastúpená.
Graf 4: Podiel dezinformácií podľa témy na celkovom počte zaznamenaných nepravdivých správ
Zdroj: edmo.eu (Fact-checking Brief č. 35 uverejnený 21. mája 2024)
Údaje uvedené v tlačovej správe obsahujú výsledky prieskumu, ktorý pre CEDMO uskutočnili agentúry
- IPSOS na reprezentatívnej vzorke 1006 respondentov/respondentiek v Českej republike, 1006 respondentov/respondentiek na Slovensku a 1002 respondentov/repsondentiek v Maďarsku
- a Instytut Badań Pollster (na reprezentatívnej vzorke 1087 respondentov/respondentiek v Poľsku1).
Zber údajov vo všetkých krajinách V4 sa uskutočnil od 28. marca do 3. apríla 2024 medzi respondentmi/respondentkami vo veku 18-65 rokov.
Uvedené dezinformačné naratívy súvisiace s voľbami do Európskeho parlamentu zachytili v prvých piatich mesiacoch roku 2024 organizácie na overovanie faktov konzorcia CEDMO (AFP, Demagog.cz, Demagog.sk a Infosecurity.sk).
1 Zber údajov v Poľsku sa uskutočnil v rámci medzinárodného projektu spolufinancovaného Európskou úniou (akcia č. 2020-EU-IA-0267) a poľským ministerstvom školstva a vedy v rámci programu Ministerstva vedy a vysokého školstva “PMW” 2021-2024 (zmluva č. 5213/CEF/2021/2). Vyjadrené názory a stanoviská sú však výhradne názormi autorov/autoriek a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie. Európska únia ani orgán poskytujúci granty za ne nenesú zodpovednosť.