Blanár označil S-300 za „zbraň s tristomiliónovou hodnotou”, tieto systémy však nepresahujú cenu 180 miliónov eur, ani ak sú nové a nie dosluhujúce. Za zavádzajúce sme označili aj jeho výroky, pri ktorých sa opieral o rozhovor s dekanom právnickej fakulty UK Eduardom Burdom o obvinení Fica a Kaliňáka, Burdove odborné názory však posúval či zveličoval. Nepravdivým je aj Blanárovo tvrdenie, že Robert Fico mal ako premiér ďaleko vyššiu podporu než Eduard Heger. U Korčoka sme za neoveriteľný označili výrok, podľa ktorého EÚ bude preplácať dodávky zbraní na Ukrajinu, toto je však ešte stále v priebehu jednaní.
Demagog.SK overil diskusiu podpredsedu NRSR Juraja Blanára za Smer-SD a ministra zahraničia Ivana Korčoka, nominanta SaS, v relácii Na telo z 24. apríla 2022. Blanár si na konto pripísal dva nepravdivé, dva zavádzajúce a jeden neoveriteľný výrok. Korčok použil ako argument jedno neoveriteľné tvrdenie.
S-300 nemá tristomiliónovú hodnotu
Podobne ako jeho stranícky kolega Fico o týždeň skôr, aj Blanár označil systém vzdušnej obrany S-300, ktorý Slovensko darovalo Ukrajine, za zbraň s „tristomiliónovou hodnotou.”
Keď Slovensko uvažovalo o kúpe ďalšieho systému S-300 počas tretej Mečiarovej vlády, odhadovaná cena bola 160-180 miliónov dolárov. K tejto cene treba pripočítať cenu za strely, ktoré sa odhadujú od „niekoľko sto tisíc” po „850 tisíc dolárov” Napokon Mečiarova vláda prijala uznesenie o nákupe ďalšieho systému S-300 za 158 miliónov dolárov v rámci deblokácie ruského dlhu, od nákupu však Slovensko ustúpilo.
V roku 2010 predalo Rusko 15 systémov S-300 Číne, pričom cena za jednotku sa pohybovala medzi 120 a 150 miliónmi dolárov. V roku 2013 malo Rusko dodať systém S-300 Sýrii, vtedy bola odhadovaná cena 115 miliónov dolárov. Cena verzie S-300 PMU1, ktorú Slovenská republika darovala Ukrajine, by mala byť približne 160 miliónov dolárov.
Podľa Ministra obrany Jaroslava Naďa je súčasná účtovná hodnota slovenského systému S-300 z roku 1987 dokonca len 68,4 miliónov eur.
Prispôsobovať si tvrdenia odborníka je zavádzajúce
Blanár sa v diskusii odvolával na rozhovor s dekanom Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduardom Burdom: „Odborníka, ktorý sa na to pozrel a to je dekan právnickej fakulty, pán Burda, ktorý povedal, že toto obvinenie je typickou vzorovou ukážkou ako umlčiavať oponentov. Rovnako povedal aj to, že zaradenie obvinení, že je to zločinecká skupina, je nezmyselné, vykonštruované obvinenie, ktoré absolútne nemá obdobu a práve toto je tá kľúčová vec, ktorú tam urobila Lipšicova prokuratúra.” Eduard Burda v rozhovore pre Pravdu označil uznesenie za prehnané a spochybnil odôvodnenie obvinenia vo veci zosnovania a podporovania zločineckej skupiny. Vyjadril taktiež obavy zo zneužitia takéhoto obvinenia na umlčiavanie kritikov, neoznačil ho však za vzorový príklad. Ku možnému vykonštruovaniu obvinenia sa taktiež nevyjadril v zmysle, ktorým by naznačoval, že nemá obdobu.
Za zavádzujúce sme označili aj nasledujúce Blanárovo tvrdenie: „Hovorím o dekanovi právnickej fakulty pánovi Burdovi, ktorý hovorí, ak by tam aj niečo bolo, tak určite by to nebolo na úrovni zločinu, ale iba prečinu a tak, ak by to bol prečin ako on kvalifikuje po prečítaní tohto obvinenia voči Robertovi Ficovi a Robertovi Kaliňákovi, tak rozhodne k tomu nepatrí kolúzna väzba, ktorú oni navrhujú, lebo chcú umlčať opozičného lídra za normálnu opozičnú politiku, ktorú robí.” Burda v rozhovore spomenul niekoľko spôsobov, akými sa na obvinenie dá pozerať, kolúznu väzbu v tomto prípade označil za neodôvodnenú. Burda však v súvislosti s kolúznou väzbou nehovoril o umlčiavaní opozičných lídrov a taktiež nespája kolúznu väzbu s tým, že by sa malo jednať o prečin.
Podpora premiéra
Blanár povedal, že „keď bol Robert Fico vo vláde, bol premiérom, tak mal ďaleko vyššiu preferenčnú známosť, ale aj podporu, ako má dnes Heger”
Robert Fico počas svojich funkčných období (2006-2010 a 2012-2018) nemal v podobných prieskumoch verejnej mienky ďaleko vyššiu podporu ako Eduard Heger. Jeho podpora počas výkonu funkcie premiéra nikdy nebola vyššia o viac ako 12 percentuálnych bodov, v niektorých obdobiach mu dokonca dôverovalo menšie percento ľudí než aktuálne dôveruje Hegerovi. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.
Podľa prieskumu agentúry Focus z prelomu marca a apríla 2022 bol premiér Heger najdôveryhodnejším členom vlády s podporou 33 %. Do roku 2014 prieskumné agentúry zvyčajne v podobných prieskumoch vyzývali opýtaných, aby uviedli jedno meno najdôveryhodnejšieho politika. V decembri roku, kedy sa agentúra Focus pýtala na konkrétnych politikov, Ficovi dôverovalo 38 % opýtaných.
Podľa grafu Denníka N bola Ficova dôvera v takomto type prieskumu najvyššia v októbri 2015, kedy mu dôverovalo 45 % opýtaných (.pdf). Odvtedy Ficova podpora postupne klesala, pričom počas celého roka 2017 neprekročila hranicu 30 %. V januári 2018, niekoľko mesiacov pred odstúpením Fica z postu premiéra, mu dôverovalo 29,5 % opýtaných.
Preplácanie zbraní Úniou je zatiaľ v jednaní
Ivan Korčok tvrdil, že „gro výzbroje, ktorú sme dali na Ukrajinu, bude preplatené.” Pravdivá je časť jeho tvrdenia, že Európska rada schválila navýšenie rozpočtu Európskeho mierového nástroja o 500 miliónov eur, čím sa pôvodný rozpočet navýšil na 1,5 miliardy. Tento rozpočet je v súčasnosti určený na podporu členských štátov EÚ v dodávkach vybavenia a materiálu ukrajinským ozbrojeným silám, vrátane vojenského vybavenia smrtiacej sily na obranné účely. Rozpočet ďalej zahŕňa napríklad financovanie osobných ochranných prostriedkov, lekárničiek a paliva.
Slovensko doposiaľ pomohlo Ukrajine vojenským materiálom v hodnote 62 miliónov eur a dodaním protivzdušného systému obrany S-300. Rokovania s EÚ o refundácii tejto pomoci potvrdil aj minister obrany Jaroslav Naď. Keďže sa však zatiaľ jedná o neukončené rokovania, výrok označujeme ako neoveriteľný.
