About CEDMO
The Stredoeurópske observatórium digitálnych médií (Central European Digital Media Observatory, CEDMO) je nezávislé nestranné multidisciplinárne centrum, ktoré si kladie za cieľ identifikovať, skúmať a upozorňovať na hlavné zdroje a príčiny informačných porúch v strednej Európe (predovšetkým v Českej republike, na Slovensku a v Poľsku). Toto medzinárodné konzorcium bolo vytvorené s cieľom navrhnúť súbor krátkodobých a dlhodobých opatrení, ako aj odporúčania, ktoré pomôžu občianskej spoločnosti, verejným inštitúciám a súkromnému sektoru reagovať na klesajúcu dôveru v kľúčové inštitúcie, a napomôcť spoločnosti, aby silnejúcemu pôsobeniu nepravdivých a skreslených informácií dokázala lepšie odolávať.
O projekte CEDMO
Stredoeurópske observatórium digitálnych médií (Central European Digital Media Observatory, CEDMO) je nezávislé nestranné multidisciplinárne centrum, ktoré si má za cieľ identifikovať, skúmať a upozorňovať na hlavné zdroje a príčiny informačných porúch v strednej Európe (predovšetkým v Českej republike, na Slovensku a v Poľsku). Toto medzinárodné konzorcium bolo vytvorené s cieľom navrhnúť súbor krátkodobých a dlhodobých opatrení, ako aj odporúčania, ktoré pomôžu občianskej spoločnosti, verejným inštitúciám a súkromnému sektoru reagovať na klesajúcu dôveru v kľúčové inštitúcie, a pomôcť spoločnosti, aby silnejúcemu pôsobeniu nepravdivých a skreslených informácií dokázala lepšie odolávať.
Naši Partneri
O projekte CEDMO
Stredoeurópske observatórium digitálnych médií (Central European Digital Media Observatory, CEDMO) je nezávislé nestranné multidisciplinárne centrum, ktoré si má za cieľ identifikovať, skúmať a upozorňovať na hlavné zdroje a príčiny informačných porúch v strednej Európe (predovšetkým v Českej republike, na Slovensku a v Poľsku). Toto medzinárodné konzorcium bolo vytvorené s cieľom navrhnúť súbor krátkodobých a dlhodobých opatrení, ako aj odporúčania, ktoré pomôžu občianskej spoločnosti, verejným inštitúciám a súkromnému sektoru reagovať na klesajúcu dôveru v kľúčové inštitúcie, a pomôcť spoločnosti, aby silnejúcemu pôsobeniu nepravdivých a skreslených informácií dokázala lepšie odolávať.
Naši Partneri
Dňa 13. mája 2023 ukrajinské úrady oznámili, že na západe Ukrajiny nad mestom Chmeľnyckyj došlo k dronovým útokom. V ten istý deň začali účty na sociálnych sieťach zverejňovať videá (tu, tu, tu) zachytávajúce masívny výbuch, pričom niektorí ho označili až za „atómový hríb“ a tvrdili, že súvisí so zničením muničného skladu ukrajinských ozbrojených síl v Chmeľnyckom.
V skorých ranných hodinách 6. februára 2023 zasiahlo juhovýchodné Turecko a susednú Sýriu silné zemetrasenie, ktoré zdevastovalo mestá a vyžiadalo si tisíce obetí a ranených. Prvé zemetrasenie s magnitúdou 7,8 nastalo o 04:17 miestneho času (o 01:17 GMT) v hĺbke približne 18 kilometrov neďaleko tureckého mesta Gaziantep, uviedla americká geologická služba USGS. Po ňom nasledovalo o niečo slabšie s magnitúdou 7,5 a viacero ďalších následných otrasov.
„Švajčiarsko je údajne PRVÁ KRAJINA NA SVETE, KTORÁ ZAKAZUJE MAMOGRAFIU,“ píše sa v príspevku na Facebooku z 12. novembra 2023, ktorý má viac ako 12-tisíc zdieľaní. Nasleduje text, ktorý vymenúva údajné dôvody, prečo je mamografia „najväčším organizovaným zločinom na svete“.
Historické skúsenosti s dodávkami plynu z Ruska ukazujú, že Rusko opakovane využívalo dodávky plynu do EÚ ako nástroj politického tlaku. Od plynovej krízy v roku 2009 cez obmedzenia dodávok v rokoch 2014 a 2021 až po zastavenia dodávok v rokoch 2022 či 2024, Rusko viackrát preukázalo, že nie je spoľahlivým partnerom v oblasti energetiky. Okrem zníženia či zastavenia dodávok plynu malo Rusko významný vplyv aj na rekordný nárast cien plynu v EÚ.
Po zastavení tranzitu ruského plynu do Európy 1. januára 2025 sa nakrátko zvýšili ceny tejto komodity nad hranicu 50 eur za megawatthodinu, išlo však len o dočasné zvýšenie. V nasledujúcich dňoch plyn na hlavnej holandskej burze postupne klesol na 44 eur za megawatthodinu, teda na hodnotu, okolo ktorej sa pohyboval už od novembra 2024. Následne cena plynu opätovne stúpla, išlo však najmä o reakciu na obavy o poškodenie plynovodu TurkStream a oznámenie amerických sankcií voči Rusku.
Robert Fico tvrdí, že nepredĺženie tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu pripraví Slovensko až o 1,5 miliardy eur. Približne 500 miliónov z tejto sumy by mali tvoriť výpadky poplatkov za tranzit a ďalšiu miliardu by malo predstavovať zdraženie samotného plynu. 500 miliónov je však značne nadhodnotená suma. Štát na preprave plynu zarába cez pološtátnu firmu Eurstream, tá však za rok 2023 vykázala stratu. Pol miliardy neprinášala táto spoločnosť štátu ani pred vypuknutím vojny na Ukrajine, po ktorej sa objem plynu prepravovaný cez túto spoločnosť, spolu s jej tržbami, ešte znížili. Zavádzajúce je aj tvrdenie, že kvôli prerušeniu transportu stúpla cena plynu o 10 až 12 eur za MWh.
Rainforest Alliance (archívny odkaz) je medzinárodná nezisková organizácia, ktorá posudzuje výrobu poľnohospodárskych produktov podľa štandardov zohľadňujúcich potreby životného prostredia a komunít. Potravinové výrobky, ktoré tieto štandardy spĺňajú, môžu mať na obaloch logo žaby, čo znamená, že obsahujú certifikované zložky.
Dňa 13. mája 2023 ukrajinské úrady oznámili, že na západe Ukrajiny nad mestom Chmeľnyckyj došlo k dronovým útokom. V ten istý deň začali účty na sociálnych sieťach zverejňovať videá (tu, tu, tu) zachytávajúce masívny výbuch, pričom niektorí ho označili až za „atómový hríb“ a tvrdili, že súvisí so zničením muničného skladu ukrajinských ozbrojených síl v Chmeľnyckom.
Dezinformačné médiá a kanály spochybňujú financovanie novej internetovej televízie 360°, obviňujú ju z podvodu a spájajú s tajnými investormi, napríklad softvérovou firmou ESET. Vznik novej televízie bol financovaný pomocou crowdfundingovej platformy Donio, ktorej prevádzkovatelia majú prístup k údajom o jednotlivých darcoch aj v prípade, že sú zverejnení ako anonymní. Bežnou praxou je aj to, že novinári ohlásili dátum spustenia projektu pred vyzbieraním cieľovej sumy.
„Bill Gates sa spojil so Svetovou zdravotníckou organizáciou, aby vyzval armádu, aby zatkla tých, ktorí odmietajú vakcínu, a násilne im podala mRNA počas ďalšej pandémie,“ píše sa v príspevku z 3. augusta uverejnenom na kanáli Miroslava Kamenského na Telegrame. Kamenského príspevky zdieľali aj používatelia Facebooku.
Na Instagrame sa šíri video, ktoré vo forme otázok prezentuje viaceré známe konšpiračné naratívy. Autor sa napríklad pýta, „čo robí egyptská pyramída na bankovke amerického dolára“, „kto držal kameru, ak bol Neil Armstrong prvým človek na mesiaci“ či „prečo staroveké egyptské umelecké diela zobrazovali vesmírne lode“. Na otázky existujú logické vysvetlenia, bez potrebného kontextu však môžu pôsobiť konšpiračne, prinášame preto vysvetlenie.
Mierové rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom, ktoré sa začali krátko po invázii v roku 2022, priniesli niekoľko nádejných momentov, no napokon stroskotali na vzájomnej nedôvere a teritoriálnych požiadavkách. Najbližšie k dohode sa strany priblížili v Istanbule v marci 2022, no objav ruských vojnových zločinov tieto rokovania značne skomplikoval. Rokovania boli definitívne ukončené po anexii ukrajinských území Ruskom v septembri 2022. V apríli 2022 navštívil Kyjev britský premiér Boris Johnson a vyjadril podporu Ukrajine v jej úsilí brániť sa. Priami účastníci však odmietajú, že jeho návšteva bola dôvodom zlyhania rokovaní. Napriek tomu tento naratív opakujú viacerí bývalí aj súčasní politici vrátane Roberta Fica v ruskej štátnej televízii Rossija 1.
„Zelenskyj kúpil Hitlerov Mercedes“ čítame na tomto príspevku na Facebooku z 8. októbra 2024 ako aj v tomto príspevku z 9. októbra 2024. „Začiatkom októbra bolo auto spozorované v centre Kyjeva a dorazilo do budovy prezidentskej administratívy Ukrajiny na Bankovej ulici 11. Stalo sa tak krátko po tom, ako sa Zelenskyj vrátil zo svojho amerického turné. Suma, ktorú Zelenskyj zaplatil za Mercedes-Benz 770k nacistického diktátora, nie je známa, no podľa odborníkov sa mohla pohybovať okolo 15 miliónov dolárov,“ čítame ďalej. Ide o narážku na Zelenského septembrovú návštevu Washingtonu, počas ktorej americká vláda oznámila novú pomoc Ukrajine vo výške takmer 8 miliárd dolárov (archív). Tvrdenie bolo na Facebooku v slovenčine od 8. októbra 2024 zdieľané dohromady viac ako 12-krát.
Jeden z nepravdivých naratívov o vojne na Ukrajine hovorí o tom, že armáda na východe Ukrajiny zabila 14-tisíc civilistov, čo má potvrdzovať aj správa OSN. V skutočnosti však správa konštatuje, že 14-tisíc zabitých si konflikt vyžiadal dokopy na oboch stranách a väčšinu z toho tvorili vojenské obete.
Join the CEDMO community!