About CEDMO
The Stredoeurópske observatórium digitálnych médií (Central European Digital Media Observatory, CEDMO) je nezávislé nestranné multidisciplinárne centrum, ktoré si kladie za cieľ identifikovať, skúmať a upozorňovať na hlavné zdroje a príčiny informačných porúch v strednej Európe (predovšetkým v Českej republike, na Slovensku a v Poľsku). Toto medzinárodné konzorcium bolo vytvorené s cieľom navrhnúť súbor krátkodobých a dlhodobých opatrení, ako aj odporúčania, ktoré pomôžu občianskej spoločnosti, verejným inštitúciám a súkromnému sektoru reagovať na klesajúcu dôveru v kľúčové inštitúcie, a napomôcť spoločnosti, aby silnejúcemu pôsobeniu nepravdivých a skreslených informácií dokázala lepšie odolávať.
O projekte CEDMO
Stredoeurópske observatórium digitálnych médií (Central European Digital Media Observatory, CEDMO) je nezávislé nestranné multidisciplinárne centrum, ktoré si má za cieľ identifikovať, skúmať a upozorňovať na hlavné zdroje a príčiny informačných porúch v strednej Európe (predovšetkým v Českej republike, na Slovensku a v Poľsku). Toto medzinárodné konzorcium bolo vytvorené s cieľom navrhnúť súbor krátkodobých a dlhodobých opatrení, ako aj odporúčania, ktoré pomôžu občianskej spoločnosti, verejným inštitúciám a súkromnému sektoru reagovať na klesajúcu dôveru v kľúčové inštitúcie, a pomôcť spoločnosti, aby silnejúcemu pôsobeniu nepravdivých a skreslených informácií dokázala lepšie odolávať.
Naši Partneri
O projekte CEDMO
Stredoeurópske observatórium digitálnych médií (Central European Digital Media Observatory, CEDMO) je nezávislé nestranné multidisciplinárne centrum, ktoré si má za cieľ identifikovať, skúmať a upozorňovať na hlavné zdroje a príčiny informačných porúch v strednej Európe (predovšetkým v Českej republike, na Slovensku a v Poľsku). Toto medzinárodné konzorcium bolo vytvorené s cieľom navrhnúť súbor krátkodobých a dlhodobých opatrení, ako aj odporúčania, ktoré pomôžu občianskej spoločnosti, verejným inštitúciám a súkromnému sektoru reagovať na klesajúcu dôveru v kľúčové inštitúcie, a pomôcť spoločnosti, aby silnejúcemu pôsobeniu nepravdivých a skreslených informácií dokázala lepšie odolávať.
Naši Partneri
„K Notre Dame patrí neodmysliteľný hrbáč“, „Takto to vidí Charlie Hebdo, …“ či „Ľudstvo sa so smiechom lúči so svojou minulosťou“, čítame v slovenských príspevkoch na Facebooku z 10. decembra 2024 s údajnou karikatúrou Volodymyra Zelenského ako hrbáča z Notre-Dame (tu, tu alebo tu). Príspevky zdieľali desiatky ľudí a obrázok bol zverejnený aj na slovenských účtoch Telegramu (tu, tu alebo tu). Príspevok sa objavil aj v češtine, francúzštine či taliančine.
„Tesco, Morrisons a Aldi ponúkajú potraviny testované Bovaerom, G@t€som podporovaného ,kŕmneho aditíva znižujúceho metán‘, ktoré sa bude podávať dojniciam. Zdravotné riziká sú úplne neznáme so špecifickými obavami z genotoxicity a karcinogenity,“ čítame v príspevku na Facebooku z 28. novembra 2024, ktorý zdieľalo viac ako 200 ľudí.
„Varovanie patologičky o vakcínach proti Covidu: ,Táto mRNA technológia nebola dostatočne testovaná'“, čítame v nadpise článku na stránke nemeckého denníka Berliner Zeitung, uverejneného 2. októbra 2024. Príspevky odkazujúce na článok na Slovensku rezonovali na Facebooku, kde používatelia zdieľali snímky obrazovky s textom preloženým do slovenčiny.
Prezident Peter Pellegrini obhajoval rozhodnutie vlády zdaniť firmy s vyšším obratom aj tvrdením, že 5090 z 5100 firiem s príjmami nad 5 miliónov eur je zahranične vlastnených. Zvýšená daň z príjmu vo výške 24 % bude týkať približne 5400 podnikov. Podľa údajov dátového portálu FinStat, ktorý vychádza z dát Štatistického úradu SR, má zahraničné vlastníctvo len približne 45 % takýchto spoločností, nie 99 %, ako tvdí Pellegrini.
Dňa 13. mája 2023 ukrajinské úrady oznámili, že na západe Ukrajiny nad mestom Chmeľnyckyj došlo k dronovým útokom. V ten istý deň začali účty na sociálnych sieťach zverejňovať videá (tu, tu, tu) zachytávajúce masívny výbuch, pričom niektorí ho označili až za „atómový hríb“ a tvrdili, že súvisí so zničením muničného skladu ukrajinských ozbrojených síl v Chmeľnyckom.
V skorých ranných hodinách 6. februára 2023 zasiahlo juhovýchodné Turecko a susednú Sýriu silné zemetrasenie, ktoré zdevastovalo mestá a vyžiadalo si tisíce obetí a ranených. Prvé zemetrasenie s magnitúdou 7,8 nastalo o 04:17 miestneho času (o 01:17 GMT) v hĺbke približne 18 kilometrov neďaleko tureckého mesta Gaziantep, uviedla americká geologická služba USGS. Po ňom nasledovalo o niečo slabšie s magnitúdou 7,5 a viacero ďalších následných otrasov.
Viac ako 8,5-tisíc používateľov zdieľalo facebookový príspevok s 8-minútovým videom so slovenskými titulkami uverejnený 20. septembra 2023, v ktorom vystupuje americký kardiológ Peter McCullough.
Vláda Ľudovíta Ódora v októbri minulého roka predstavila balík konsolidačných opatrení v celkovej hodnote 10 miliárd eur. Výška možných úspor obsiahnutá v balíku presahovala potreby konsolidácie, aby si nová vláda z predstavených návrhov mohla vybrať vzhľadom na ich politický program. Ódorová vláda v dokumente navrhovala konsolidovať v celkovej sume približne 6 miliárd eur a to v priebehu volebného obdobia. Napriek tomu niektorí politici a dezinformačné portály hovoria o balíku ako o celku a nie ako o palete možných opatrení.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj predstavil na summite EÚ v polovici októbra svoj plán, ktorého cieľom je ukončenie vojny s Ruskom. V rámci plánu požadoval pre Ukrajinu aj bezpečnostné záruky, jeho výroky však niektorí interpretovali, ako žiadosť o umiestnenie jadrových zbraní. Zelenskyj však objasnil, že nežiadal o jadrové zbrane, ale o bezpečnostné záruky, napríklad vo forme členstva v NATO.
Sledovanie nelegálnej migrácie je zo svojej podstaty zložité, najmä v regiónoch s voľným pohybom medzi jednotlivými štátmi, ako je EÚ. Eurostat za rok 2023 evidoval len niečo viac ako 1,2 milióna obyvateľov tretích krajín nelegálne pohybujúcich sa na území EÚ. Napriek tomu slovenský premiér Fico v ruskej televízii tvrdil, že sa v EÚ nachádza až 5 miliónov nelegálnych migrantov.
Rainforest Alliance (archívny odkaz) je medzinárodná nezisková organizácia, ktorá posudzuje výrobu poľnohospodárskych produktov podľa štandardov zohľadňujúcich potreby životného prostredia a komunít. Potravinové výrobky, ktoré tieto štandardy spĺňajú, môžu mať na obaloch logo žaby, čo znamená, že obsahujú certifikované zložky.
Dňa 13. mája 2023 ukrajinské úrady oznámili, že na západe Ukrajiny nad mestom Chmeľnyckyj došlo k dronovým útokom. V ten istý deň začali účty na sociálnych sieťach zverejňovať videá (tu, tu, tu) zachytávajúce masívny výbuch, pričom niektorí ho označili až za „atómový hríb“ a tvrdili, že súvisí so zničením muničného skladu ukrajinských ozbrojených síl v Chmeľnyckom.
Viacero príspevkov na sociálnych sieťach tvrdí, že bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika odsúdili bez dôkazov, alebo len na základe klamlivých výpovedí tzv. kajúcnikov. Bývalého špeciálneho prokurátora uznal vinným Špecializovaný trestný súd (ŠTS) aj Najvyšší súd (NS) SR, dôvodnosť stíhania nespochybnil ani Ústavný súd či viaceré senáty Najvyššieho súdu. Dôvody na zrušenie obvinenia nezistil ani generálny prokurátor Maroš Žilinka. Verdikt súdov sa neopieral len o výpoveď spolupracujúcich obvinených ale aj o výpovede ďalších svedkov, vrátane Kováčikových bývalých kolegov, znalecké dokazovanie, či listinné dôkazy.
Na Instagrame sa šíri video, ktoré vo forme otázok prezentuje viaceré známe konšpiračné naratívy. Autor sa napríklad pýta „čo robí egyptská pyramída na bankovke amerického dolára“, „prečo stále existujú opice, ak sa z nich vyvinuli ľudia“ či „prečo staroveké egyptské umelecké diela zobrazovali vesmírne lode“. Na tieto otázky existujú logické vysvetlenia, bez potrebného kontextu však môžu pôsobiť konšpiračne, prinášame preto vysvetlenie.
Predseda SNS Andrej Danko zavádza tvrdením, že softvérová spoločnosť ESET financuje stranu Progresívne Slovensko, ktorá je tak údajne personálne majetkovo prepojená na Denník N a občianske združenie Zastavme korupciu. Je pravdou, že majitelia spoločnosti ESET sú ako súkromné osoby 51-percentnými vlastníkmi Denníka N a jeden z nich, Miroslav Trnka založil spolu s podnikateľom Michalom Blahom neziskovú organizáciu Zastavme korupciu. Progresívne Slovensko však podporil len jeden z majiteľov ESETu, Anton Zajac, sumou 72-tisíc eur ešte ako občianske združenie pred vznikom politickej strany v roku 2017. V roku 2020 stranu PS podporil darom vo výške 990 eur. Najväčším sponzorom strany Progresívne Slovensko bol Michal Truban, ktorý strane v roku 2019 požičal 900-tisíc eur.
Cieľom sankčných opatrení zo strany Európskej únie je oslabenie schopnosti Ruska financovať vojnu. Západné sankcie majú už teraz dokázateľne negatívny vplyv na ruskú ekonomiku. Prvotné predpovede o rýchlom krachu ekonomiky sa nenaplnili, z dlhodobého hľadiska sú však sankcie pre Rusko problematické. Napriek tomu je vo verejnej debate prítomný naratív o tom, že sankcie na Rusko a jeho ekonomiku nemajú vplyv. Ruská ekonomika však aj kvôli západným sankciám zápasí s vysokou infláciou, nedostatkom tovarov či mladej pracovnej sily. Ruský ekonomický rast je ťahaný vojnovou výrobou, ktorá však ide na úkor životnej úrovne bežného obyvateľstva.
Konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou sa začal už v roku 2014 anexiou Krymského polostrova a bojmi ruskom podporovaných separatistov na Donbase. Ruské provládne zdroje sa však snažia zodpovednosť za konflikt pripísať ukrajinskej strane. Ako zámienku agresie voči Ukrajine v roku 2014 použila Ruská federácia aj udalosti na východe krajiny, kde malo údajne dochádzať k masakrom ruskej menšiny. Tieto tvrdenia sa však ukázali ako nepravdivé.
Jeden z najkrvavejších incidentov sa odohral 2. mája 2014 v meste Odesa, kde v dôsledku násilných stretov a požiaru zomrelo 48 ľudí. Nezávislé vyšetrovacie skupiny zhodne konštatovali, že nepokoje vedúce k požiaru sa začali útokom proruských aktivistov na pochod futbalových fanúšikov na podporu jednotnej Ukrajiny. Správy sa zhodujú v tom, že vinník požiaru je nejasný a že zápalné fľaše po sebe hádzali obe strany.
Erik Kaliňák zo strany Smer-SD v kampani do Europarlamentu zavádzajúco tvrdil, že iba 8 % mužov vo vojenskom veku na Ukrajine chce ďalej bojovať. V skutočnosti ide o nesprávnu interpretáciu prieskumu Kyjevského medzinárodného inštitútu sociológie (KIIS), podľa ktorej by približne takáto časť mužov na Ukrajine ochotných vstúpiť do ukrajinskej armády. Iné prieskumy ukazujú vyššie čísla ochoty narukovať, ale aj oveľa vyššiu mieru súhlasu s pokračovaním bojov: podľa prieskumu KIIS polovica Ukrajincov považuje za realistický scenár úplne obnovenie Ukrajiny v jej pôvodných hraniciach.
Join the CEDMO community!