Konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou sa začal už v roku 2014 anexiou Krymského polostrova a bojmi ruskom podporovaných separatistov na Donbase. Ruské provládne zdroje sa však snažia zodpovednosť za konflikt pripísať ukrajinskej strane. Ako zámienku agresie voči Ukrajine v roku 2014 použila Ruská federácia aj udalosti na východe krajiny, kde malo údajne dochádzať k masakrom ruskej menšiny. Tieto tvrdenia sa však ukázali ako nepravdivé.
Jeden z najkrvavejších incidentov sa odohral 2. mája 2014 v meste Odesa, kde v dôsledku násilných stretov a požiaru zomrelo 48 ľudí. Nezávislé vyšetrovacie skupiny zhodne konštatovali, že nepokoje vedúce k požiaru sa začali útokom proruských aktivistov na pochod futbalových fanúšikov na podporu jednotnej Ukrajiny. Správy sa zhodujú v tom, že vinník požiaru je nejasný a že zápalné fľaše po sebe hádzali obe strany.
Ruská invázia z 24. februára 2022 započala horúcu fázu konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou. Ten však začal už v roku 2014 ruskou anexiou Krymského polostrova a bojmi separatistov, podporovaných Ruskom, na Donbase.
Týmto udalostiam predchádzalo odvolanie prezidenta Janukovyča ukrajinským parlamentom. Rusko tieto udalosti označilo za fašistický prevrat a obdobne nepodloženým naratívom o denacifikácii ospravedlňovalo aj inváziu vo februári 2022. Janukovyča zbavil funkcie ukrajinský parlament po mesiacoch dlhých nepokojov, známych ako Euromaidan, na ktorých ľudia protestovali proti prezidentovmu rozhodnutiu nepodpísať asociačnú dohodu s EÚ.
Ako zámienku agresie voči Ukrajine v roku 2014 použila Ruská federácia aj udalosti na východe krajiny, kde malo údajne dochádzať k masakrom ruskej menšiny. Tieto tvrdenia sa však ukázali ako nepravdivé.
Jeden z najkrvavejších incidentov sa odohral 2. mája 2014 v meste Odesa, kde pri konflikte vedúcemu k požiaru v Dome odborov zomrelo 48 ľudí. Ruská tlačová agentúra tragickú udalosť propagandisticky označila za útok ukrajinských fanatikov na ľudí, ktorí „nesúhlasili s režimom na Ukrajine“ a „túžili ostať Rusmi“. Agentúra vo svojej správe v porovnaní s oficiálnymi vyšetrovacími orgánmi popisuje diametrálne odlišný priebeh a bez dôkazov viní len ukrajinskú stranu.
Podobné naratívy sa stále vyskytujú vo verejnom priestore a šíria ich napríklad aj stránky s dezinformačným obsahom, ruská ambasáda, Robert Fico, Anna Belousovová a opakovane aj novozvolený europoslanec Ľuboš Blaha.
Incident spôsobil stret dvoch nacionalistických skupín
Vyšetrovacia skupina s názvom „2. máj“, spolu s Úradom vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) a Radou Európy (.pdf, s. 12) zhodne konštatovali, že nepokoje vedúce k požiaru sa začali útokom proruských aktivistov na pochod futbalových fanúšikov na podporu jednotnej Ukrajiny. Pochod organizovali fanúšikovia futbalových tímov Černomorec Odesa a Metalist Charkov, ktorí proti sebe v ten večer hrali zápas (.pdf, s. 7).
Konflikt medzi dvoma skupinami vypukol v centre mesta a trval niekoľko hodín. Na oboch stranách boli použité zbrane a zomrelo šesť ľudí, pričom štyria z nich boli proruskí aktivisti a dvaja proukrajinskí. Vyšetrovacia skupina 2. máj prišla k záveru, že na oboch stranách boli niektorí členovia na konflikt pripravení dopredu, čo potvrdzuje aj monitorovacia správa OHCHR (pdf. s. 9). Účastníci oboch strán mali na sebe masky, prilby, niektorí boli aj ozbrojení.
Neskôr sa obe skupiny presunuli na námestie Kulikovo pole, kde ukrajinskí podporovatelia podpálili tábory druhej skupiny, ktoré tam stáli niekoľko mesiacov, odkedy sa začali protesty v krajine. Následne sa proruskí aktivisti schovali v blízkej budove Odborov, v ktorej neskôr vypukol masívny požiar.
Za požiar boli zodpovedné obe skupiny
Ruskí štátni predstavitelia prirovnali udalosti k nacistickým vojnovým zločinom a v ruských štátnych médiách bola udalosť opisovaná ako „fašistický masaker“. Zodpovednosť za nepokoje vedúce k požiaru pripísali pravicovým radikálom a nacionalistom a taktiež pravicovým futbalovým fanúšikom z proukrajinskej strany. Ruská štátna tlačová agentúra TASS Ukrajinu označila za kópiu nacistického Nemecka, ktorá utláča ruskú minoritu na Donbase, len preto, že chcú ostať Rusmi.
Správa OHCHR z júna 2014 však konštatuje, že zápalné fľaše po sebe začali hádzať obe strany a následne vznikol v budove požiar. Správa však nemenuje ako vinníka jednotlivú skupinu a konštatuje, že príčina vzniku požiaru je nejasná (.pdf, s. 10). Podľa správy Rady Európy neboli nájdené žiadne dôkazy o použití toxických látok ani že by bol požiar vopred plánovaný (.pdf, s. 31). Viaceré zdroje odmietajú informácie ruskej propagandy o tom, že by ukrajinskí nacionalisti nahnali ľudí do budovy Odborov a upálili ich. Túto verziu vyvracia mimo spomínaných správ aj Centrum pre analýzu európskej politiky (CEPA).
OSN však konštatuje pochybenia a nekonanie na strane ukrajinských zložiek. Vyšetrovacím orgánom vyčíta, že sa im nepodarilo odsúdiť ľudí zodpovedných za úmrtia a požiar. Z vraždy bola k aprílu 2021 obvinená len jedna osoba z proukrajinského tábora. Polícii sa taktiež nepodarilo zistiť, kto je zodpovedný za zabitie piatich mužov počas stretov v centre mesta a svoje úsilie sústredila na vyšetrovanie a stíhanie prívržencov z proruského tábora za ich účasť na stretoch. V súvislosti s požiarom v Dome odborov neboli vznesené žiadne obvinenia proti priaznivcom ani jednej skupiny. OSN konštatuje aj nedostatky v konaní zasahujúcich zložiek. Polícia bola podľa správy pri stretoch pasívna, až nedbalá a nezabezpečila bezpečnosť zhromaždení a ich účastníkov. Hasičská jednotka zas prišla na miesto, asi štyridsaťpäť minút po prvom oznámení požiaru, kedy už prišlo o život 42 ľudí.
Medzinárodné organizácie nekonštatovali potláčanie ruskej menšiny
Do povedomia verejnosti sa dostal aj údajný príbeh trojročného rusky hovoriaceho chlapca, ktorého mali ukrajinskí nacionalisti ukrižovať pred očami jeho matky v meste Slovjansk na východe Ukrajiny. Tento príbeh bol opakovane medializovaný v ruských štátnych médiách spolu s ďalšími obvineniami, príbeh sa však ukázal ako vymyslený.
Ďalším opakovaným naratívom v súvislosti s inváziou na Ukrajine je, že ukrajinské obyvateľstvo utláčalo rusky hovoriacu časť ukrajinskej populácie. Medzinárodné organizácie monitorujúce práva minorít však tieto tvrdenia nepotvrdili. Podľa správy Rady Európy z roku 2014 (.pdf, s, 2) sa situácia minorít v dôsledku protestov a novej vlády nijako nezmenila. Podobne správa osobitného spravodajcu pre menšiny OSN z januára 2015 hovorí o celkovej histórii dobrých vzťahov.
Spravodajca pre menšiny OSN konštatoval, že Ukrajina má legislatívny a politický rámec, ktorý vo všeobecnosti prispieva k ochrane práv menšín vrátane ich občianskych a politických a ekonomických, sociálnych a kultúrnych práv (.pdf s. 18).
