Keď narazíte na informáciu, že ukrajinský prezident Volodymir Zelenskyj kúpil novú nehnuteľnosť alebo jeho manželka Olena Zelenská míňala peniaze na luxusné nákupy, spozornite. Veľa podobných šokujúcich odhalení, ktoré sa šírili v minulosti, sa ukázalo byť nepodložených. Napriek tomu sa objavujú opakovane a sledujú tú istú schému: neznámy novinár či whistleblower upozorní na pochybný nákup, informácie následne preberú siete lokálnych portálov alebo influencerov sympatizujúcich s Ruskom a od nich sa ďalej šíria mnohými menšími kanálmi či skupinami na sociálnych sieťach.
Ukrajina
Premiér Robert Fico kritizoval medzinárodné spoločenstvo za chýbajúcu mierovú iniciatívu vo vojne na Ukrajine. Od začiatku ruskej invázie v roku 2022 Valné zhromaždenie OSN aj ďalšie medzinárodné fóra opakovane volali po mieri a organizovali iniciatívy vyzývajúce na okamžité zastavenie bojov. Medzi najvýraznejšie patria opakované rezolúcie OSN, africká mierová misia, rokovania v Kodani, Džidde a na Malte, čínsko-brazílsky mierový plán, švajčiarsky mierový samit, diskusie v Saudskej Arábii po nástupe Trumpa či májová iniciatíva „koalície ochotných“. Výrok Roberta Fica preto hodnotíme ako nepravdivý.
„Ukrajinské ženy plačú a prosia Rusko. Odpusť… a zastavte vojnu!!! Kto by neplakal nad miliónmi zmarených životov!!!???” hlása slovenský nápis v osemsekundovom videu zverejnenom na Facebooku v príspevku, ktorý bol od 13. júla 2025 zdieľaný viac ako 20-krát.
Koncom júna 2025 schválili členské štáty NATO nový záväzok investovať do svojej obrany 5 % HDP do roku 2035. Jedná sa o pomerne veľkú zmenu, keďže viaceré štáty mali problém s aj s doterajším záväzkom vo výške 2 % HDP. Naprik tomu, že už dnes sa niektoré štáty k hranici 5 % HDP približujú, v súčasnosti nemíňa na obranu 5 % žiaden člen NATO, ako tvrdí minister obrany Kaliňák.
Slovanský výbor, za ktorým stojí bývalý poslanecký asistent Republiky Tomáš Špaček, zverejnil preložený príspevok ruskej siete GFCN, ktorý údajne fact-checkuje reportáž BBC. Snaží sa v ňom vyvrátiť tvrdenia BBC o systematickej konfiškácii nehnuteľností ukrajinských civilistov v Mariupole. Podľa Slovanského výboru konfiškácia majetku nepredstavuje porušenie medzinárodného práva, pretože okupované územia boli k Rusku pripojené referendami z roku 2022. Tieto „referendá” však prebehli pod nátlakom ruskej armády a neboli uznané za legitímne. Rusko je naďalej z pohľadu medzinárodného práva na území Mariupolu okupant a preto podľa monitorovacej misie Vysokého komisára OSN pre ľudské práva vyvlastňovaním majetku porušuje medzinárodné právo.
„Vyše 400 000 Ukrajincov hľadá útočisko v Rusku“ a „Ukrajinci utekajú do Ruska. Toto vám v ČT neukážu,“ hlásajú nápisy v angličtine a češtine vo videu, ktoré bolo slovenskými profilmi na Facebooku od 10. júna zdieľané vyše 150-krát (tu alebo tu).
„Nacistické symboly v blízkosti strany Demokrati !!!!“ píše sa v príspevku na Facebooku z 14. mája 2025. Rovnaké tvrdenie sme našli v ďalších príspevkoch, ktoré spolu nazbierali stovky zdieľaní. Príspevky s rovnakým tvrdením videli desaťtisíce ľudí aj na Telegrame (tu, tu alebo tu).
Na sociálnych sieťach sa šírili príspevky naznačujúce, že ruský útok na centrum mesta Sumy 13. apríla 2025, pri ktorom zahynulo minimálne 31 civilistov vrátane dvoch detí, bol legitímny, pretože mal cieliť na ceremóniu odovzdávania vojenských vyznamenaní na Sumskej univerzite. Tieto príspevky však neberú do úvahy medzinárodné humanitárne právo, podľa ktorého sa civilný objekt môže stať legitímnym vojenským cieľom len za prísnych podmienok. Opomínajú aj princíp proporcionality, podľa ktorého musí útočiaca strana urobiť všetko pre minimalizáciu strát na životoch civilistov vrátane včasného varovania protistrany. Rusko na centrum mesta zaútočilo dvomi balistickými strelami, ktoré zničili najmenej dvadsať civilných objektov, čo poukazuje na možnú disproporčnosť útoku. Útok odsúdili aj predstavitelia Organizácie spojených národov a Rusko vyzvali k dodržiavaniu medzinárodného humanitárneho práva. Autori príspevkov naznačujú, že médiá zámerne zamlčali informácie o vojenskej ceremónii, avšak ukrajinské aj slovenské médiá o udalosti informovali.
Na začiatku ruskej invázie patrilo Slovensko ku krajinám, ktoré pomohli Ukrajine v pomere k HDP najviac. Po darovaní systému protivzdušnej obrany S-300 v roku 2022 nám ostala časť systému protivzdušnej obrany Kub aj systémy Igla. Hoci Slovensko zostalo bez vlastného protivzdušného systému dlhého dosahu, od roku 2023 jedná s Izraelom o nákupe nového. Medzičasom ochranu vzdušného priestoru zabezpečovala kombinácia spojeneckej pomoci a systémov s krátkym a stredným dosahom, nedá sa preto tvrdiť, že by slovenský vzdušný priestor bol bez ochrany a odkázaný výhradne na pomoc susedov. Podľa vyjadrenia Ministerstva obrany SR by Slovensko bez nákupu nového vybavenie ostalo bez vlastnej ochrany od roku 2027.
28.04.2025: Televízna reportáž o Zelenského kúpe podielu v juhoafrickej ťažobnej firme je falzifikát
„Ukrajinský diktátor získal kontrolný podiel v ‚Northam Platinum Ltd‘, najväčšej spoločnosti na ťažbu platiny v Južnej Afrike. Hodnota transakcie je 1,6 miliardy dolárov,“ tvrdí tento príspevok zo 4. apríla 2025, ktorý na Facebooku zdieľali desiatky používateľov. Podľa textu mal Volodymyr Zelenskyj získať 51 % podielu spoločnosti ťažiacej platinu, paládium, ródium a ďalšie kovy.