About CEDMO
The Stredoeurópske observatórium digitálnych médií (Central European Digital Media Observatory, CEDMO) je nezávislé nestranné multidisciplinárne centrum, ktoré si kladie za cieľ identifikovať, skúmať a upozorňovať na hlavné zdroje a príčiny informačných porúch v strednej Európe (predovšetkým v Českej republike, na Slovensku a v Poľsku). Toto medzinárodné konzorcium bolo vytvorené s cieľom navrhnúť súbor krátkodobých a dlhodobých opatrení, ako aj odporúčania, ktoré pomôžu občianskej spoločnosti, verejným inštitúciám a súkromnému sektoru reagovať na klesajúcu dôveru v kľúčové inštitúcie, a napomôcť spoločnosti, aby silnejúcemu pôsobeniu nepravdivých a skreslených informácií dokázala lepšie odolávať.
O projekte CEDMO
Stredoeurópske observatórium digitálnych médií (Central European Digital Media Observatory, CEDMO) je nezávislé nestranné multidisciplinárne centrum, ktoré si má za cieľ identifikovať, skúmať a upozorňovať na hlavné zdroje a príčiny informačných porúch v strednej Európe (predovšetkým v Českej republike, na Slovensku a v Poľsku). Toto medzinárodné konzorcium bolo vytvorené s cieľom navrhnúť súbor krátkodobých a dlhodobých opatrení, ako aj odporúčania, ktoré pomôžu občianskej spoločnosti, verejným inštitúciám a súkromnému sektoru reagovať na klesajúcu dôveru v kľúčové inštitúcie, a pomôcť spoločnosti, aby silnejúcemu pôsobeniu nepravdivých a skreslených informácií dokázala lepšie odolávať.
Naši Partneri
O projekte CEDMO
Stredoeurópske observatórium digitálnych médií (Central European Digital Media Observatory, CEDMO) je nezávislé nestranné multidisciplinárne centrum, ktoré si má za cieľ identifikovať, skúmať a upozorňovať na hlavné zdroje a príčiny informačných porúch v strednej Európe (predovšetkým v Českej republike, na Slovensku a v Poľsku). Toto medzinárodné konzorcium bolo vytvorené s cieľom navrhnúť súbor krátkodobých a dlhodobých opatrení, ako aj odporúčania, ktoré pomôžu občianskej spoločnosti, verejným inštitúciám a súkromnému sektoru reagovať na klesajúcu dôveru v kľúčové inštitúcie, a pomôcť spoločnosti, aby silnejúcemu pôsobeniu nepravdivých a skreslených informácií dokázala lepšie odolávať.
Naši Partneri
„Lekár nukleárnej medicíny a onkológie (…): Nikdy som nevidel, že by sa rakovina správala takto. U mladých dvadsiatnikov, tridsiatnikov a štyridsiatnikov sa vyvinú agresívne, rýchlo rastúce ‚turborakoviny‘,“ píše sa v popise tohto videa na Facebooku. Video bolo zverejnené začiatkom februára 2024 a odvtedy dosiahlo viac ako 10 000 zdieľaní a viac ako 330 000 videní.
Súčasná koalícia často kritizuje bývalú vládnu garnitúru za stav verejných financií, ktorý im zanechala. Nový minister cestovného ruchu a športu Rudolf Huliak dokonca vyhlásil, že skutočnú situáciu vyrejných financií pred voľbami nikto nepoznal. O zlom stave verejných financií a potrebe konsolidácie však hovorili pred parlamentnými voľbami v roku 2023 Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ekonomickí experti aj premiér a minister financií úradníckej vlády. V správe z apríla 2023 Rada pre rozpočtovú zodpovednosť konštatovala, že z hľadiska dlhodobej udržateľnosti sú verejné financie vo vysokom pásme rizika.
13. dôchodky predstavujú pre štátny rozpočet značnú záťaž, ktorú si podľa niektorých odborníkov nemôžeme dovoliť. Napriek tomu nie je pravdou, že štát stáli až 2,7 miliardy. Táto suma predstavuje celkový deficit Sociálnej poisťovne, ktorý musí štát dofinancovať z rozpočtu. Na 13. dôchodky bolo v skutočnosti v minulom roku vyčlenených 830 miliónov eur.
Historické skúsenosti s dodávkami plynu z Ruska ukazujú, že Rusko opakovane využívalo dodávky plynu do EÚ ako nástroj politického tlaku. Od plynovej krízy v roku 2009 cez obmedzenia dodávok v rokoch 2014 a 2021 až po zastavenia dodávok v rokoch 2022 či 2024, Rusko viackrát preukázalo, že nie je spoľahlivým partnerom v oblasti energetiky. Okrem zníženia či zastavenia dodávok plynu malo Rusko významný vplyv aj na rekordný nárast cien plynu v EÚ.
„Toto je batéria Tesla. Na jej výrobu potrebujete 12 ton kameňa pre lítium, 5 ton minerálov kobaltu, 3 tony nerastu na nikel, 12 ton medenej rudy,“ píše sa v príspevku z 5. februára 2024 uverejneného na slovenskom profile na Facebooku. „Napokon získate auto s ‚nulovými emisiami‘,“ stojí v príspevku, ktorý sa končí slovami o tom, že elektromobily sú „najväčší podvod zarábania peňazí v histórii.“
„Toto je 8 onkológov, ktorí zomreli pri leteckej havárii v Brazílii. Skúmali súvislosť medzi mRNA vakcínami a teraz rastúcou turbo rakovinou a chceli výsledky zverejniť. Leteli na konferenciu, keď sa ich lietadlo zrútilo,“ píše sa v FB príspevku z 27. augusta 2024.
„Bill Gates sa spojil so Svetovou zdravotníckou organizáciou, aby vyzval armádu, aby zatkla tých, ktorí odmietajú vakcínu, a násilne im podala mRNA počas ďalšej pandémie,“ píše sa v príspevku z 3. augusta uverejnenom na kanáli Miroslava Kamenského na Telegrame. Kamenského príspevky zdieľali aj používatelia Facebooku.
Počas vlády Petra Pellegriniho malo Slovensko najnižšie deficity od svojho vzniku a bolo najbližšie k vyrovnanému rozpočtu vo svojej histórii. Napriek vtedajšiemu priaznivému stavu Rada pre rozpočtovú zodpovednosť konštatovala, že počas Pellegriniho vládnutia prišlo k najväčšiemu medziročnému zhoršeniu udržateľnosti verejných financií. Stalo sa tak najmä kvôli viacerých zásadným zmenám, ktoré prijala vtedajšie vládna koalícia.
Ladislav Kamenický opakovane tvrdí, že po úradníckej vláde zdedil deficit vo výške 8,5 miliardy eur, tieto tvrdenia sú však zavádzajúce. V roku 2023 poslala vláda Ľudovíta Ódora Európskej komisii návrh rozpočtu na rok 2024 s predpokladaným deficitom vyše 8,5 miliardy eur. Išlo však len o odhadovaný deficit. Tento odhad bol založený na základe prijatia série zákonov, ktoré prešli parlamentom bez rozpočtového krytia a dostali pomenovanie legislatívna smršť. Za najväčšie položky hlasovala aj väčšina poslaneckého klubu Smeru vrátane Ladislava Kamenického. Na navyšovaní deficitu sa následne podieľala aj nová vláda, v ktorej je Kamenický minister financií. Podľa predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Jána Tóth odovzdávala úradnícka vláda deficit na úrovni 4,8 % HDP, nová vláda Roberta Fica prijala výdavky, ktoré ho zvýšili až na 5,2 % HDP. Skutočný deficit dosiahol v roku 2023 výšku 6,4 miliardy a v roku 2024 6,9 miliardy.
Súčasná vláda pri svojom nástupe sľubovala, že bude konsolidovať verejné financie tempom pol percenta HDP ročne. Tento sľub sa jej však zatiaľ nedarí plniť, keďže za jediný ukončený fiškálny rok deficit dokonca mierne stúpol. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť odovzdávala v októbri 2023 Ódorová vláda deficit vo výške 4,8 % HDP. Schodok štátneho rozpočtu v roku 2023 nakoniec dosiahol hodnotu 5,2 % a v roku 2024 to bolo 5,3 % HDP. Pre rok 2025 je síce predpokladaná výška deficitu 4,7 % HDP, nie je jasné, či sa vláde tento cieľ podarí naplniť.
„Lekár nukleárnej medicíny a onkológie (…): Nikdy som nevidel, že by sa rakovina správala takto. U mladých dvadsiatnikov, tridsiatnikov a štyridsiatnikov sa vyvinú agresívne, rýchlo rastúce ‚turborakoviny‘,“ píše sa v popise tohto videa na Facebooku. Video bolo zverejnené začiatkom februára 2024 a odvtedy dosiahlo viac ako 10 000 zdieľaní a viac ako 330 000 videní.
„Toto je batéria Tesla. Na jej výrobu potrebujete 12 ton kameňa pre lítium, 5 ton minerálov kobaltu, 3 tony nerastu na nikel, 12 ton medenej rudy,“ píše sa v príspevku z 5. februára 2024 uverejneného na slovenskom profile na Facebooku. „Napokon získate auto s ‚nulovými emisiami‘,“ stojí v príspevku, ktorý sa končí slovami o tom, že elektromobily sú „najväčší podvod zarábania peňazí v histórii.“
Po streľbe na Roberta Fica v Handlovej v spoločnosti kolovalo mnoho dezinformácií, ktoré šírili tak jeho podporovatelia, ako aj kritici. Medzi najrozšírenejšie motívy patrilo spájanie atentátnika s opozíciou a na druhej strane spochybňovanie priebehu atentátu a jeho autentickosť. Tím Demagog.sk zhrnul najčastejšie nepravdivé informácie, ktoré sa v súvislosti s útokom na premiéra šírili.
Na sociálnych sieťach sa šírili zostrihané videá s Robertom Ficom, v ktorých pôsobí agresívne, vulgárne alebo nabáda k násiliu a nepokojom. Niektoré z týchto výrokov sú vytrhnuté z kontextu a neobsahujú následné vyjadrenia, v ktorých predseda Smeru násilné postup odmieta. Fico takúto komunikačnú stratégiu, kedy prezentuje násilné riešenie a následne vyhlási, že strana Smer to tak robiť nechce, používa opakovane. Iné Ficove výroky z kontextu vytrhnuté nie sú.
„Premýšľali ste niekedy nad tým, keď ste sami a dostanete infarkt. Čo budeš robiť?“, začína sa príspevok na Facebooku z 3. apríla 2025. Opisuje hypotetický scenár, v ktorom osoba príde domov po únavnom dni v práci a začne pociťovať bolesti na hrudi, pričom najbližšia nemocnica je ďaleko. „Ako prežiť infarkt, keď ste sami?” znie otázka pred odpoveďou: „Môžete si pomôcť opakovaným veľmi silným kašľom! Pred každým kašľom sa zhlboka nadýchnite. Kašeľ by sa mal opakovať každú sekundu, kým sa nedostanete do nemocnice, alebo kým vaše srdce nezačne normálne biť.“
Na začiatku ruskej invázie patrilo Slovensko ku krajinám, ktoré pomohli Ukrajine v pomere k HDP najviac. Po darovaní systému protivzdušnej obrany S-300 v roku 2022 nám ostala časť systému protivzdušnej obrany Kub aj systémy Igla. Hoci Slovensko zostalo bez vlastného protivzdušného systému dlhého dosahu, od roku 2023 jedná s Izraelom o nákupe nového. Medzičasom ochranu vzdušného priestoru zabezpečovala kombinácia spojeneckej pomoci a systémov s krátkym a stredným dosahom, nedá sa preto tvrdiť, že by slovenský vzdušný priestor bol bez ochrany a odkázaný výhradne na pomoc susedov. Podľa vyjadrenia Ministerstva obrany SR by Slovensko bez nákupu nového vybavenie ostalo bez vlastnej ochrany od roku 2027.
„Ukrajinský diktátor získal kontrolný podiel v ‚Northam Platinum Ltd‘, najväčšej spoločnosti na ťažbu platiny v Južnej Afrike. Hodnota transakcie je 1,6 miliardy dolárov,“ tvrdí tento príspevok zo 4. apríla 2025, ktorý na Facebooku zdieľali desiatky používateľov. Podľa textu mal Volodymyr Zelenskyj získať 51 % podielu spoločnosti ťažiacej platinu, paládium, ródium a ďalšie kovy.
Na Facebooku sa šíri video s tvrdením, že vojnu na Ukrajine spôsobil teror ukrajinských fašistov proti obyvateľom východných častí Ukrajiny, ktorí nechceli hovoriť ukrajinsky a nechceli oslavovať Banderu. Nie sú však žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali systematické utláčanie rusky hovoriaceho obyvateľstva na východe Ukrajiny, čo potvrdzujú aj medzinárodné organizácie ako Rada Európy a OSN. Vojna na Ukrajine začala v roku 2014 ruskou anexiou Krymu a podporou separatistov v Donecku a Luhansku, v roku 2022 pokračovala plnoformátovou inváziou ruskej armády na územie Ukrajiny.
Join the CEDMO community!