About CEDMO
The Stredoeurópske observatórium digitálnych médií (Central European Digital Media Observatory, CEDMO) je nezávislé nestranné multidisciplinárne centrum, ktoré si kladie za cieľ identifikovať, skúmať a upozorňovať na hlavné zdroje a príčiny informačných porúch v strednej Európe (predovšetkým v Českej republike, na Slovensku a v Poľsku). Toto medzinárodné konzorcium bolo vytvorené s cieľom navrhnúť súbor krátkodobých a dlhodobých opatrení, ako aj odporúčania, ktoré pomôžu občianskej spoločnosti, verejným inštitúciám a súkromnému sektoru reagovať na klesajúcu dôveru v kľúčové inštitúcie, a napomôcť spoločnosti, aby silnejúcemu pôsobeniu nepravdivých a skreslených informácií dokázala lepšie odolávať.
O projekte CEDMO
Stredoeurópske observatórium digitálnych médií (Central European Digital Media Observatory, CEDMO) je nezávislé nestranné multidisciplinárne centrum, ktoré si má za cieľ identifikovať, skúmať a upozorňovať na hlavné zdroje a príčiny informačných porúch v strednej Európe (predovšetkým v Českej republike, na Slovensku a v Poľsku). Toto medzinárodné konzorcium bolo vytvorené s cieľom navrhnúť súbor krátkodobých a dlhodobých opatrení, ako aj odporúčania, ktoré pomôžu občianskej spoločnosti, verejným inštitúciám a súkromnému sektoru reagovať na klesajúcu dôveru v kľúčové inštitúcie, a pomôcť spoločnosti, aby silnejúcemu pôsobeniu nepravdivých a skreslených informácií dokázala lepšie odolávať.
Naši Partneri
O projekte CEDMO
Stredoeurópske observatórium digitálnych médií (Central European Digital Media Observatory, CEDMO) je nezávislé nestranné multidisciplinárne centrum, ktoré si má za cieľ identifikovať, skúmať a upozorňovať na hlavné zdroje a príčiny informačných porúch v strednej Európe (predovšetkým v Českej republike, na Slovensku a v Poľsku). Toto medzinárodné konzorcium bolo vytvorené s cieľom navrhnúť súbor krátkodobých a dlhodobých opatrení, ako aj odporúčania, ktoré pomôžu občianskej spoločnosti, verejným inštitúciám a súkromnému sektoru reagovať na klesajúcu dôveru v kľúčové inštitúcie, a pomôcť spoločnosti, aby silnejúcemu pôsobeniu nepravdivých a skreslených informácií dokázala lepšie odolávať.
Naši Partneri
„Lekár nukleárnej medicíny a onkológie (…): Nikdy som nevidel, že by sa rakovina správala takto. U mladých dvadsiatnikov, tridsiatnikov a štyridsiatnikov sa vyvinú agresívne, rýchlo rastúce ‚turborakoviny‘,“ píše sa v popise tohto videa na Facebooku. Video bolo zverejnené začiatkom februára 2024 a odvtedy dosiahlo viac ako 10 000 zdieľaní a viac ako 330 000 videní.
13. dôchodky predstavujú pre štátny rozpočet značnú záťaž, ktorú si podľa niektorých odborníkov nemôžeme dovoliť. Napriek tomu nie je pravdou, že štát stáli až 2,7 miliardy. Táto suma predstavuje celkový deficit Sociálnej poisťovne, ktorý musí štát dofinancovať z rozpočtu. Na 13. dôchodky bolo v skutočnosti v minulom roku vyčlenených 830 miliónov eur.
Historické skúsenosti s dodávkami plynu z Ruska ukazujú, že Rusko opakovane využívalo dodávky plynu do EÚ ako nástroj politického tlaku. Od plynovej krízy v roku 2009 cez obmedzenia dodávok v rokoch 2014 a 2021 až po zastavenia dodávok v rokoch 2022 či 2024, Rusko viackrát preukázalo, že nie je spoľahlivým partnerom v oblasti energetiky. Okrem zníženia či zastavenia dodávok plynu malo Rusko významný vplyv aj na rekordný nárast cien plynu v EÚ.
Po zastavení tranzitu ruského plynu do Európy 1. januára 2025 sa nakrátko zvýšili ceny tejto komodity nad hranicu 50 eur za megawatthodinu, išlo však len o dočasné zvýšenie. V nasledujúcich dňoch plyn na hlavnej holandskej burze postupne klesol na 44 eur za megawatthodinu, teda na hodnotu, okolo ktorej sa pohyboval už od novembra 2024. Následne cena plynu opätovne stúpla, išlo však najmä o reakciu na obavy o poškodenie plynovodu TurkStream a oznámenie amerických sankcií voči Rusku.
„Mnoho zablokovaných diaľnic v Nemecku kvôli elektromobilom, ktoré sa v mraze vybíjajú. Medzi elektromobilmi uviazli aj bežné autá, ktoré nemôžu obísť vozidlá, ktorým došla šťava,“ píše sa v slovenskom príspevku uverejnenom 3. decembra 2023 na Facebooku či Telegrame pri fotografii zasnežených áut stojacich na ceste. „Podobné problémy hlásia aj v Českej republike, kde to tiež spôsobuje množstvo ďalších zápch na zasnežených cestách,“ pokračoval príspevok.
„Bill Gates sa spojil so Svetovou zdravotníckou organizáciou, aby vyzval armádu, aby zatkla tých, ktorí odmietajú vakcínu, a násilne im podala mRNA počas ďalšej pandémie,“ píše sa v príspevku z 3. augusta uverejnenom na kanáli Miroslava Kamenského na Telegrame. Kamenského príspevky zdieľali aj používatelia Facebooku.
„Ukrajinské ženy plačú a prosia Rusko. Odpusť… a zastavte vojnu!!! Kto by neplakal nad miliónmi zmarených životov!!!???” hlása slovenský nápis v osemsekundovom videu zverejnenom na Facebooku v príspevku, ktorý bol od 13. júla 2025 zdieľaný viac ako 20-krát.
„Strašná tragédia pred očami celého Slovenska. Priamo počas zasadnutia výboru pre zdravotníctvo sa známej politologičke Denis Sakovej náhle zastavilo srdce. Na záberoch vidno, ako podpredsedníčka vlády zbledne a padá bez známok života. Čo bolo príčinou a čo ju tak spontánne pripravilo o život, vysvetľuje doktor Viliam Dobiáš. Počúvajte, jeho slová šokujú,“ počujeme vo videu v príspevku zverejnenom na Facebooku 2. júla 2025.
Peter Pellegrini odcestoval na samit NATO v Haagu so zásadnou pozíciou, avšak bez písomného mandátu od vlády. Minulý rok prezident pred cestou na samit vo Washingtone disponoval stanoviskom, ktoré vláda prerokovala a vzala na vedomie. Rovnako sa postupovalo aj za predchádzajúcich vlád. Opozičný politik Juraj Krúpa tvrdil, že ide o prvý prípad od vstupu Slovenska do NATO, keď prezident necestoval na samit s mandátom od vlády. Tradíciu schválenia pozície pred samitom NATO zaviedol však až v roku 2014 prezident Andrej Kiska. Písomný mandát od vlády sa nám nepodarilo dohľadať ani pred samitmi v rokoch 2017 a 2019.
„Lekár nukleárnej medicíny a onkológie (…): Nikdy som nevidel, že by sa rakovina správala takto. U mladých dvadsiatnikov, tridsiatnikov a štyridsiatnikov sa vyvinú agresívne, rýchlo rastúce ‚turborakoviny‘,“ píše sa v popise tohto videa na Facebooku. Video bolo zverejnené začiatkom februára 2024 a odvtedy dosiahlo viac ako 10 000 zdieľaní a viac ako 330 000 videní.
„Toto je batéria Tesla. Na jej výrobu potrebujete 12 ton kameňa pre lítium, 5 ton minerálov kobaltu, 3 tony nerastu na nikel, 12 ton medenej rudy,“ píše sa v príspevku z 5. februára 2024 uverejneného na slovenskom profile na Facebooku. „Napokon získate auto s ‚nulovými emisiami‘,“ stojí v príspevku, ktorý sa končí slovami o tom, že elektromobily sú „najväčší podvod zarábania peňazí v histórii.“
Na sociálnych sieťach sa šírili zostrihané videá s Robertom Ficom, v ktorých pôsobí agresívne, vulgárne alebo nabáda k násiliu a nepokojom. Niektoré z týchto výrokov sú vytrhnuté z kontextu a neobsahujú následné vyjadrenia, v ktorých predseda Smeru násilné postup odmieta. Fico takúto komunikačnú stratégiu, kedy prezentuje násilné riešenie a následne vyhlási, že strana Smer to tak robiť nechce, používa opakovane. Iné Ficove výroky z kontextu vytrhnuté nie sú.
„Premýšľali ste niekedy nad tým, keď ste sami a dostanete infarkt. Čo budeš robiť?“, začína sa príspevok na Facebooku z 3. apríla 2025. Opisuje hypotetický scenár, v ktorom osoba príde domov po únavnom dni v práci a začne pociťovať bolesti na hrudi, pričom najbližšia nemocnica je ďaleko. „Ako prežiť infarkt, keď ste sami?” znie otázka pred odpoveďou: „Môžete si pomôcť opakovaným veľmi silným kašľom! Pred každým kašľom sa zhlboka nadýchnite. Kašeľ by sa mal opakovať každú sekundu, kým sa nedostanete do nemocnice, alebo kým vaše srdce nezačne normálne biť.“
Európsky súd pre ľudské práva v polovici marca 2025 konštatoval, že ukrajinské štátne bezpečnostné a záchranné zložky sú zodpovedné za to, že nezabránili násiliu a následnému požiaru Domu odborov v Odese v roku 2014. Hoci súd uznal zlyhanie štátu pri ochrane verejnej bezpečnosti a riadení zásahu, neurčil jednoznačného vinníka požiaru. Napriek tomu sa šíria nesprávne interpretácie, že ESĽP rozhodol, že za masaker v Odese môžu proukrajinskí aktivisti. Naopak, súd konštatoval, že ozbrojené strety iniciovali proruskí aktivisti, ktorí konali na základe dezinformácií účelovo šírených ruskými médiami.
„Ukrajinský diktátor získal kontrolný podiel v ‚Northam Platinum Ltd‘, najväčšej spoločnosti na ťažbu platiny v Južnej Afrike. Hodnota transakcie je 1,6 miliardy dolárov,“ tvrdí tento príspevok zo 4. apríla 2025, ktorý na Facebooku zdieľali desiatky používateľov. Podľa textu mal Volodymyr Zelenskyj získať 51 % podielu spoločnosti ťažiacej platinu, paládium, ródium a ďalšie kovy.
Na Facebooku sa šíri video s tvrdením, že vojnu na Ukrajine spôsobil teror ukrajinských fašistov proti obyvateľom východných častí Ukrajiny, ktorí nechceli hovoriť ukrajinsky a nechceli oslavovať Banderu. Nie sú však žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali systematické utláčanie rusky hovoriaceho obyvateľstva na východe Ukrajiny, čo potvrdzujú aj medzinárodné organizácie ako Rada Európy a OSN. Vojna na Ukrajine začala v roku 2014 ruskou anexiou Krymu a podporou separatistov v Donecku a Luhansku, v roku 2022 pokračovala plnoformátovou inváziou ruskej armády na územie Ukrajiny.
Európsky súd pre ľudské práva v polovici marca 2025 konštatoval, že ukrajinské štátne bezpečnostné a záchranné zložky sú zodpovedné za to, že nezabránili násiliu a následnému požiaru Domu odborov v Odese v roku 2014. Hoci súd uznal zlyhanie štátu pri ochrane verejnej bezpečnosti a riadení zásahu, neurčil jednoznačného vinníka požiaru. Napriek tomu sa šíria nesprávne interpretácie, že ESĽP rozhodol, že za masaker v Odese môžu proukrajinskí aktivisti. Naopak, súd konštatoval, že ozbrojené strety iniciovali proruskí aktivisti, ktorí konali na základe dezinformácií účelovo šírených ruskými médiami.
Join the CEDMO community!