About CEDMO
The Stredoeurópske observatórium digitálnych médií (Central European Digital Media Observatory, CEDMO) je nezávislé nestranné multidisciplinárne centrum, ktoré si kladie za cieľ identifikovať, skúmať a upozorňovať na hlavné zdroje a príčiny informačných porúch v strednej Európe (predovšetkým v Českej republike, na Slovensku a v Poľsku). Toto medzinárodné konzorcium bolo vytvorené s cieľom navrhnúť súbor krátkodobých a dlhodobých opatrení, ako aj odporúčania, ktoré pomôžu občianskej spoločnosti, verejným inštitúciám a súkromnému sektoru reagovať na klesajúcu dôveru v kľúčové inštitúcie, a napomôcť spoločnosti, aby silnejúcemu pôsobeniu nepravdivých a skreslených informácií dokázala lepšie odolávať.
O projekte CEDMO
Stredoeurópske observatórium digitálnych médií (Central European Digital Media Observatory, CEDMO) je nezávislé nestranné multidisciplinárne centrum, ktoré si má za cieľ identifikovať, skúmať a upozorňovať na hlavné zdroje a príčiny informačných porúch v strednej Európe (predovšetkým v Českej republike, na Slovensku a v Poľsku). Toto medzinárodné konzorcium bolo vytvorené s cieľom navrhnúť súbor krátkodobých a dlhodobých opatrení, ako aj odporúčania, ktoré pomôžu občianskej spoločnosti, verejným inštitúciám a súkromnému sektoru reagovať na klesajúcu dôveru v kľúčové inštitúcie, a pomôcť spoločnosti, aby silnejúcemu pôsobeniu nepravdivých a skreslených informácií dokázala lepšie odolávať.
Naši Partneri
O projekte CEDMO
Stredoeurópske observatórium digitálnych médií (Central European Digital Media Observatory, CEDMO) je nezávislé nestranné multidisciplinárne centrum, ktoré si má za cieľ identifikovať, skúmať a upozorňovať na hlavné zdroje a príčiny informačných porúch v strednej Európe (predovšetkým v Českej republike, na Slovensku a v Poľsku). Toto medzinárodné konzorcium bolo vytvorené s cieľom navrhnúť súbor krátkodobých a dlhodobých opatrení, ako aj odporúčania, ktoré pomôžu občianskej spoločnosti, verejným inštitúciám a súkromnému sektoru reagovať na klesajúcu dôveru v kľúčové inštitúcie, a pomôcť spoločnosti, aby silnejúcemu pôsobeniu nepravdivých a skreslených informácií dokázala lepšie odolávať.
Naši Partneri
„Lekár nukleárnej medicíny a onkológie (…): Nikdy som nevidel, že by sa rakovina správala takto. U mladých dvadsiatnikov, tridsiatnikov a štyridsiatnikov sa vyvinú agresívne, rýchlo rastúce ‚turborakoviny‘,“ píše sa v popise tohto videa na Facebooku. Video bolo zverejnené začiatkom februára 2024 a odvtedy dosiahlo viac ako 10 000 zdieľaní a viac ako 330 000 videní.
13. dôchodky predstavujú pre štátny rozpočet značnú záťaž, ktorú si podľa niektorých odborníkov nemôžeme dovoliť. Napriek tomu nie je pravdou, že štát stáli až 2,7 miliardy. Táto suma predstavuje celkový deficit Sociálnej poisťovne, ktorý musí štát dofinancovať z rozpočtu. Na 13. dôchodky bolo v skutočnosti v minulom roku vyčlenených 830 miliónov eur.
Historické skúsenosti s dodávkami plynu z Ruska ukazujú, že Rusko opakovane využívalo dodávky plynu do EÚ ako nástroj politického tlaku. Od plynovej krízy v roku 2009 cez obmedzenia dodávok v rokoch 2014 a 2021 až po zastavenia dodávok v rokoch 2022 či 2024, Rusko viackrát preukázalo, že nie je spoľahlivým partnerom v oblasti energetiky. Okrem zníženia či zastavenia dodávok plynu malo Rusko významný vplyv aj na rekordný nárast cien plynu v EÚ.
Po zastavení tranzitu ruského plynu do Európy 1. januára 2025 sa nakrátko zvýšili ceny tejto komodity nad hranicu 50 eur za megawatthodinu, išlo však len o dočasné zvýšenie. V nasledujúcich dňoch plyn na hlavnej holandskej burze postupne klesol na 44 eur za megawatthodinu, teda na hodnotu, okolo ktorej sa pohyboval už od novembra 2024. Následne cena plynu opätovne stúpla, išlo však najmä o reakciu na obavy o poškodenie plynovodu TurkStream a oznámenie amerických sankcií voči Rusku.
„Toto je batéria Tesla. Na jej výrobu potrebujete 12 ton kameňa pre lítium, 5 ton minerálov kobaltu, 3 tony nerastu na nikel, 12 ton medenej rudy,“ píše sa v príspevku z 5. februára 2024 uverejneného na slovenskom profile na Facebooku. „Napokon získate auto s ‚nulovými emisiami‘,“ stojí v príspevku, ktorý sa končí slovami o tom, že elektromobily sú „najväčší podvod zarábania peňazí v histórii.“
„Toto je 8 onkológov, ktorí zomreli pri leteckej havárii v Brazílii. Skúmali súvislosť medzi mRNA vakcínami a teraz rastúcou turbo rakovinou a chceli výsledky zverejniť. Leteli na konferenciu, keď sa ich lietadlo zrútilo,“ píše sa v FB príspevku z 27. augusta 2024.
„Bill Gates sa spojil so Svetovou zdravotníckou organizáciou, aby vyzval armádu, aby zatkla tých, ktorí odmietajú vakcínu, a násilne im podala mRNA počas ďalšej pandémie,“ píše sa v príspevku z 3. augusta uverejnenom na kanáli Miroslava Kamenského na Telegrame. Kamenského príspevky zdieľali aj používatelia Facebooku.
Schválenie ústavnej novely, ktorá na základe „biologických kritérií“ právne rozoznáva iba dve pohlavia, komplikuje adopciu pre slobodných ľudí a stavia slovenské právo nad medzinárodné právo, vyvolalo v parlamente kontrastné emocionálne reakcie. Mnohí členovia vlády oslavovali, zatiaľ čo niektorí poslanci opozície vyjadrili sklamanie, že niekoľko ich kolegov hlasovalo za novelu navrhnutú koalíciou. Po hlasovaní z 26. septembra 2025 sa na sociálnych médiách šírila fotografia lídra opozičnej strany Progresívne Slovensko Michala Šimečku s expresívnym výrazom tváre pripomínajúcim plač. Agentúra AFP zistila, že ide o upravenú verziu staršej fotografie slovenskej tlačovej agentúry TASR.
Peter Kotlár publikoval v máji 2025 štúdiu, ktorá podľa jeho slov dokázala, že mRNA vakcíny obsahujú zvýšené množstvo DNA. Odborníci však uvádzajú, že tieto tvrdenia stoja na nekvalitnej metodike a nesprávnej interpretácii výsledkov. Nezávislá analýza SAV, regulátori aj výrobcovia potvrdzujú, že množstvo DNA vo vakcínach je pod povolenými limitmi. To, že štúdia nikdy netvrdila prekročenie limitov DNA, potvrdil aj jeden zo spoluautorov štúdie Richard Fleming.
Premiér Robert Fico kritizoval medzinárodné spoločenstvo za chýbajúcu mierovú iniciatívu vo vojne na Ukrajine. Od začiatku ruskej invázie v roku 2022 Valné zhromaždenie OSN aj ďalšie medzinárodné fóra opakovane volali po mieri a organizovali iniciatívy vyzývajúce na okamžité zastavenie bojov. Medzi najvýraznejšie patria opakované rezolúcie OSN, africká mierová misia, rokovania v Kodani, Džidde a na Malte, čínsko-brazílsky mierový plán, švajčiarsky mierový samit, diskusie v Saudskej Arábii po nástupe Trumpa či májová iniciatíva „koalície ochotných“. Výrok Roberta Fica preto hodnotíme ako nepravdivý.
„Lekár nukleárnej medicíny a onkológie (…): Nikdy som nevidel, že by sa rakovina správala takto. U mladých dvadsiatnikov, tridsiatnikov a štyridsiatnikov sa vyvinú agresívne, rýchlo rastúce ‚turborakoviny‘,“ píše sa v popise tohto videa na Facebooku. Video bolo zverejnené začiatkom februára 2024 a odvtedy dosiahlo viac ako 10 000 zdieľaní a viac ako 330 000 videní.
„Toto je batéria Tesla. Na jej výrobu potrebujete 12 ton kameňa pre lítium, 5 ton minerálov kobaltu, 3 tony nerastu na nikel, 12 ton medenej rudy,“ píše sa v príspevku z 5. februára 2024 uverejneného na slovenskom profile na Facebooku. „Napokon získate auto s ‚nulovými emisiami‘,“ stojí v príspevku, ktorý sa končí slovami o tom, že elektromobily sú „najväčší podvod zarábania peňazí v histórii.“
Po streľbe na Roberta Fica v Handlovej v spoločnosti kolovalo mnoho dezinformácií, ktoré šírili tak jeho podporovatelia, ako aj kritici. Medzi najrozšírenejšie motívy patrilo spájanie atentátnika s opozíciou a na druhej strane spochybňovanie priebehu atentátu a jeho autentickosť. Tím Demagog.sk zhrnul najčastejšie nepravdivé informácie, ktoré sa v súvislosti s útokom na premiéra šírili.
Na sociálnych sieťach sa šírili zostrihané videá s Robertom Ficom, v ktorých pôsobí agresívne, vulgárne alebo nabáda k násiliu a nepokojom. Niektoré z týchto výrokov sú vytrhnuté z kontextu a neobsahujú následné vyjadrenia, v ktorých predseda Smeru násilné postup odmieta. Fico takúto komunikačnú stratégiu, kedy prezentuje násilné riešenie a následne vyhlási, že strana Smer to tak robiť nechce, používa opakovane. Iné Ficove výroky z kontextu vytrhnuté nie sú.
„Premýšľali ste niekedy nad tým, keď ste sami a dostanete infarkt. Čo budeš robiť?“, začína sa príspevok na Facebooku z 3. apríla 2025. Opisuje hypotetický scenár, v ktorom osoba príde domov po únavnom dni v práci a začne pociťovať bolesti na hrudi, pričom najbližšia nemocnica je ďaleko. „Ako prežiť infarkt, keď ste sami?” znie otázka pred odpoveďou: „Môžete si pomôcť opakovaným veľmi silným kašľom! Pred každým kašľom sa zhlboka nadýchnite. Kašeľ by sa mal opakovať každú sekundu, kým sa nedostanete do nemocnice, alebo kým vaše srdce nezačne normálne biť.“
Na začiatku ruskej invázie patrilo Slovensko ku krajinám, ktoré pomohli Ukrajine v pomere k HDP najviac. Po darovaní systému protivzdušnej obrany S-300 v roku 2022 nám ostala časť systému protivzdušnej obrany Kub aj systémy Igla. Hoci Slovensko zostalo bez vlastného protivzdušného systému dlhého dosahu, od roku 2023 jedná s Izraelom o nákupe nového. Medzičasom ochranu vzdušného priestoru zabezpečovala kombinácia spojeneckej pomoci a systémov s krátkym a stredným dosahom, nedá sa preto tvrdiť, že by slovenský vzdušný priestor bol bez ochrany a odkázaný výhradne na pomoc susedov. Podľa vyjadrenia Ministerstva obrany SR by Slovensko bez nákupu nového vybavenie ostalo bez vlastnej ochrany od roku 2027.
„Ukrajinský diktátor získal kontrolný podiel v ‚Northam Platinum Ltd‘, najväčšej spoločnosti na ťažbu platiny v Južnej Afrike. Hodnota transakcie je 1,6 miliardy dolárov,“ tvrdí tento príspevok zo 4. apríla 2025, ktorý na Facebooku zdieľali desiatky používateľov. Podľa textu mal Volodymyr Zelenskyj získať 51 % podielu spoločnosti ťažiacej platinu, paládium, ródium a ďalšie kovy.
Na Facebooku sa šíri video s tvrdením, že vojnu na Ukrajine spôsobil teror ukrajinských fašistov proti obyvateľom východných častí Ukrajiny, ktorí nechceli hovoriť ukrajinsky a nechceli oslavovať Banderu. Nie sú však žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali systematické utláčanie rusky hovoriaceho obyvateľstva na východe Ukrajiny, čo potvrdzujú aj medzinárodné organizácie ako Rada Európy a OSN. Vojna na Ukrajine začala v roku 2014 ruskou anexiou Krymu a podporou separatistov v Donecku a Luhansku, v roku 2022 pokračovala plnoformátovou inváziou ruskej armády na územie Ukrajiny.
Join the CEDMO community!