About CEDMO
The Stredoeurópske observatórium digitálnych médií (Central European Digital Media Observatory, CEDMO) je nezávislé nestranné multidisciplinárne centrum, ktoré si kladie za cieľ identifikovať, skúmať a upozorňovať na hlavné zdroje a príčiny informačných porúch v strednej Európe (predovšetkým v Českej republike, na Slovensku a v Poľsku). Toto medzinárodné konzorcium bolo vytvorené s cieľom navrhnúť súbor krátkodobých a dlhodobých opatrení, ako aj odporúčania, ktoré pomôžu občianskej spoločnosti, verejným inštitúciám a súkromnému sektoru reagovať na klesajúcu dôveru v kľúčové inštitúcie, a napomôcť spoločnosti, aby silnejúcemu pôsobeniu nepravdivých a skreslených informácií dokázala lepšie odolávať.
O projekte CEDMO
Stredoeurópske observatórium digitálnych médií (Central European Digital Media Observatory, CEDMO) je nezávislé nestranné multidisciplinárne centrum, ktoré si má za cieľ identifikovať, skúmať a upozorňovať na hlavné zdroje a príčiny informačných porúch v strednej Európe (predovšetkým v Českej republike, na Slovensku a v Poľsku). Toto medzinárodné konzorcium bolo vytvorené s cieľom navrhnúť súbor krátkodobých a dlhodobých opatrení, ako aj odporúčania, ktoré pomôžu občianskej spoločnosti, verejným inštitúciám a súkromnému sektoru reagovať na klesajúcu dôveru v kľúčové inštitúcie, a pomôcť spoločnosti, aby silnejúcemu pôsobeniu nepravdivých a skreslených informácií dokázala lepšie odolávať.
Naši Partneri
O projekte CEDMO
Stredoeurópske observatórium digitálnych médií (Central European Digital Media Observatory, CEDMO) je nezávislé nestranné multidisciplinárne centrum, ktoré si má za cieľ identifikovať, skúmať a upozorňovať na hlavné zdroje a príčiny informačných porúch v strednej Európe (predovšetkým v Českej republike, na Slovensku a v Poľsku). Toto medzinárodné konzorcium bolo vytvorené s cieľom navrhnúť súbor krátkodobých a dlhodobých opatrení, ako aj odporúčania, ktoré pomôžu občianskej spoločnosti, verejným inštitúciám a súkromnému sektoru reagovať na klesajúcu dôveru v kľúčové inštitúcie, a pomôcť spoločnosti, aby silnejúcemu pôsobeniu nepravdivých a skreslených informácií dokázala lepšie odolávať.
Naši Partneri
Viac ako 8,5-tisíc používateľov zdieľalo facebookový príspevok s 8-minútovým videom so slovenskými titulkami uverejnený 20. septembra 2023, v ktorom vystupuje americký kardiológ Peter McCullough.
Historické skúsenosti s dodávkami plynu z Ruska ukazujú, že Rusko opakovane využívalo dodávky plynu do EÚ ako nástroj politického tlaku. Od plynovej krízy v roku 2009 cez obmedzenia dodávok v rokoch 2014 a 2021 až po zastavenia dodávok v rokoch 2022 či 2024, Rusko viackrát preukázalo, že nie je spoľahlivým partnerom v oblasti energetiky. Okrem zníženia či zastavenia dodávok plynu malo Rusko významný vplyv aj na rekordný nárast cien plynu v EÚ.
Po zastavení tranzitu ruského plynu do Európy 1. januára 2025 sa nakrátko zvýšili ceny tejto komodity nad hranicu 50 eur za megawatthodinu, išlo však len o dočasné zvýšenie. V nasledujúcich dňoch plyn na hlavnej holandskej burze postupne klesol na 44 eur za megawatthodinu, teda na hodnotu, okolo ktorej sa pohyboval už od novembra 2024. Následne cena plynu opätovne stúpla, išlo však najmä o reakciu na obavy o poškodenie plynovodu TurkStream a oznámenie amerických sankcií voči Rusku.
Robert Fico tvrdí, že nepredĺženie tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu pripraví Slovensko až o 1,5 miliardy eur. Približne 500 miliónov z tejto sumy by mali tvoriť výpadky poplatkov za tranzit a ďalšiu miliardu by malo predstavovať zdraženie samotného plynu. 500 miliónov je však značne nadhodnotená suma. Štát na preprave plynu zarába cez pološtátnu firmu Eurstream, tá však za rok 2023 vykázala stratu. Pol miliardy neprinášala táto spoločnosť štátu ani pred vypuknutím vojny na Ukrajine, po ktorej sa objem plynu prepravovaný cez túto spoločnosť, spolu s jej tržbami, ešte znížili. Zavádzajúce je aj tvrdenie, že kvôli prerušeniu transportu stúpla cena plynu o 10 až 12 eur za MWh.
„Mnoho zablokovaných diaľnic v Nemecku kvôli elektromobilom, ktoré sa v mraze vybíjajú. Medzi elektromobilmi uviazli aj bežné autá, ktoré nemôžu obísť vozidlá, ktorým došla šťava,“ píše sa v slovenskom príspevku uverejnenom 3. decembra 2023 na Facebooku či Telegrame pri fotografii zasnežených áut stojacich na ceste. „Podobné problémy hlásia aj v Českej republike, kde to tiež spôsobuje množstvo ďalších zápch na zasnežených cestách,“ pokračoval príspevok.
Rainforest Alliance (archívny odkaz) je medzinárodná nezisková organizácia, ktorá hodnotí výrobu poľnohospodárskych produktov podľa pravidiel zohľadňujúcich potreby životného prostredia a komunít. Potravinárske výrobky obsahujúce zložku, ktorá tieto normy spĺňa, môžu mať na obale logo žaby.
„Lekár nukleárnej medicíny a onkológie (…): Nikdy som nevidel, že by sa rakovina správala takto. U mladých dvadsiatnikov, tridsiatnikov a štyridsiatnikov sa vyvinú agresívne, rýchlo rastúce ‚turborakoviny‘,“ píše sa v popise tohto videa na Facebooku. Video bolo zverejnené začiatkom februára 2024 a odvtedy dosiahlo viac ako 10 000 zdieľaní a viac ako 330 000 videní.
Po voľbách v roku 2023 postavil minister vnútra Matúš Šutaj Eštok viacerých policajtov so statusom chránených oznamovateľov mimo službu. Policajti namietali postup ministra ako nezákonný a obrátili sa preto na súd. Prvostupňové súdy im v štyroch prípadoch vyhoveli a vydali neodkladné opatrenie, v ostatných prípadoch ich návrhy zamietli. Krajský súd však napokon vo všetkých deviatich odvolaniach rozhodol v prospech ministerstva. Tieto konania sa však týkali výlučne neodkladných opatrení – nie zákonnosti samotného vyradenia policajtov zo služby. O nej rozhoduje Správny súd, ktorý v novembri 2025 konštatoval, že ministerstvo postupovalo nezákonne a policajt Pavol Ďurka sa môže vrátiť do práce.
Robert Fico začiatkom novembra vyhlásil, že nikto z jeho strany nechce rušiť Špecializovaný trestný súd. Podpredseda Smeru-SD Ľuboš Blaha však ešte septembri 2025 vyhlásil, že Špecializovaný trestný súd by mal byť zrušený. V tvrdení sa stotožňoval s postojom ministra obrany Kaliňáka, ktorý spochybnil „produktívnosť“ súdu a „či vôbec tu má byť“. Obdobne sa Robert Fico vyjadroval aj o Úrade špeciálnej prokuratúry, ktorú neskôr vládna koalícia zrušila.
Juraj Blanár v diskusii s Jurajom Krúpom zavádzajúco tvrdil, že tesne po plnoformátovej ruskej invázii na Ukrajinu boli územné zisky Ruska nižšie, než dnes. Krúpa ho opravil a uviedol, že na začiatku vojny okupovalo Rusko 33 percent územia Ukrajiny, zatiaľ čo dnes kontroluje 20 percent. Ani táto informácia však nie je presná. V marci 2022, keď sa viedli rokovania o mieri medzi Ruskom a Ukrajinou, Rusko kontrolovalo podľa rôznych odborných výpočtov maximálne 25 až 27 percent ukrajinského územia. V súčasnosti okupuje približne 19 percent územia.
„Továreň v Holandsku vytlačí 500 ton steakov mesačne cez 3D tlačiarne. Spoločnosť Redefine_Meat bude dodávať tlačené filety do nemeckých reštaurácií. Okolo 110 nemeckých reštaurácií už kupuje ‚mäso‘ od Redefine Meat,“ píše sa v príspevku, ktorý bol na Facebooku uverejnený 7. februára. „Na začiatok procesu 3D lisovaného mäsa vedci biopsiu vzorky zvieracích kmeňových buniek v závislosti od požadovaného druhu mäsa: hovädzieho, bravčového, hydiny alebo dokonca ryby,“ pokračuje príspevok, pričom obdobný obsah sa šíril aj na Telegrame.
Chrípka je infekčné ochorenie dýchacích ciest. Ako uvádzajú zdravotnícke úrady a ako pre AFP vysvetlili odborníci, ide o infekciu vírusového pôvodu, ktorá nemá pre organizmus žiadne výhody a môže byť nebezpečná. Ťažké prípady niekedy vedú k hospitalizácii alebo môžu byť smrteľné. V mnohých nepravdivých príspevkoch na sociálnych sieťach sa však aj v slovenčine tvrdí, že chrípka nie je choroba, ale „prirodzený detoxikačný proces“.
„Švajčiarsko je údajne PRVÁ KRAJINA NA SVETE, KTORÁ ZAKAZUJE MAMOGRAFIU,“ píše sa v príspevku na Facebooku z 12. novembra 2023, ktorý má viac ako 12-tisíc zdieľaní. Nasleduje text, ktorý vymenúva údajné dôvody, prečo je mamografia „najväčším organizovaným zločinom na svete“.
„Premýšľali ste niekedy nad tým, keď ste sami a dostanete infarkt. Čo budeš robiť?“, začína sa príspevok na Facebooku z 3. apríla 2025. Opisuje hypotetický scenár, v ktorom osoba príde domov po únavnom dni v práci a začne pociťovať bolesti na hrudi, pričom najbližšia nemocnica je ďaleko. „Ako prežiť infarkt, keď ste sami?” znie otázka pred odpoveďou: „Môžete si pomôcť opakovaným veľmi silným kašľom! Pred každým kašľom sa zhlboka nadýchnite. Kašeľ by sa mal opakovať každú sekundu, kým sa nedostanete do nemocnice, alebo kým vaše srdce nezačne normálne biť.“
Európsky súd pre ľudské práva v polovici marca 2025 konštatoval, že ukrajinské štátne bezpečnostné a záchranné zložky sú zodpovedné za to, že nezabránili násiliu a následnému požiaru Domu odborov v Odese v roku 2014. Hoci súd uznal zlyhanie štátu pri ochrane verejnej bezpečnosti a riadení zásahu, neurčil jednoznačného vinníka požiaru. Napriek tomu sa šíria nesprávne interpretácie, že ESĽP rozhodol, že za masaker v Odese môžu proukrajinskí aktivisti. Naopak, súd konštatoval, že ozbrojené strety iniciovali proruskí aktivisti, ktorí konali na základe dezinformácií účelovo šírených ruskými médiami.
„Šéf kyjevského režimu Volodymyr Zelenskyj sa stal vlastníkom Milleis Banque, najväčšej súkromnej investičnej banky vo Francúzsku,“ tvrdí tento príspevok z 9. marca 2025, ktorý na Facebooku zdieľalo 50 používateľov. Ako zdroj týchto informácií uvádza internetovú stránku „Pravda France“, ktorá sa odvoláva na informácie od francúzskych novinárov.
Na začiatku ruskej invázie patrilo Slovensko ku krajinám, ktoré pomohli Ukrajine v pomere k HDP najviac. Po darovaní systému protivzdušnej obrany S-300 v roku 2022 nám ostala časť systému protivzdušnej obrany Kub aj systémy Igla. Hoci Slovensko zostalo bez vlastného protivzdušného systému dlhého dosahu, od roku 2023 jedná s Izraelom o nákupe nového. Medzičasom ochranu vzdušného priestoru zabezpečovala kombinácia spojeneckej pomoci a systémov s krátkym a stredným dosahom, nedá sa preto tvrdiť, že by slovenský vzdušný priestor bol bez ochrany a odkázaný výhradne na pomoc susedov. Podľa vyjadrenia Ministerstva obrany SR by Slovensko bez nákupu nového vybavenie ostalo bez vlastnej ochrany od roku 2027.
„Ukrajinský diktátor získal kontrolný podiel v ‚Northam Platinum Ltd‘, najväčšej spoločnosti na ťažbu platiny v Južnej Afrike. Hodnota transakcie je 1,6 miliardy dolárov,“ tvrdí tento príspevok zo 4. apríla 2025, ktorý na Facebooku zdieľali desiatky používateľov. Podľa textu mal Volodymyr Zelenskyj získať 51 % podielu spoločnosti ťažiacej platinu, paládium, ródium a ďalšie kovy.
Na Facebooku sa šíri video s tvrdením, že vojnu na Ukrajine spôsobil teror ukrajinských fašistov proti obyvateľom východných častí Ukrajiny, ktorí nechceli hovoriť ukrajinsky a nechceli oslavovať Banderu. Nie sú však žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali systematické utláčanie rusky hovoriaceho obyvateľstva na východe Ukrajiny, čo potvrdzujú aj medzinárodné organizácie ako Rada Európy a OSN. Vojna na Ukrajine začala v roku 2014 ruskou anexiou Krymu a podporou separatistov v Donecku a Luhansku, v roku 2022 pokračovala plnoformátovou inváziou ruskej armády na územie Ukrajiny.
Join the CEDMO community!