About CEDMO
The Stredoeurópske observatórium digitálnych médií (Central European Digital Media Observatory, CEDMO) je nezávislé nestranné multidisciplinárne centrum, ktoré si kladie za cieľ identifikovať, skúmať a upozorňovať na hlavné zdroje a príčiny informačných porúch v strednej Európe (predovšetkým v Českej republike, na Slovensku a v Poľsku). Toto medzinárodné konzorcium bolo vytvorené s cieľom navrhnúť súbor krátkodobých a dlhodobých opatrení, ako aj odporúčania, ktoré pomôžu občianskej spoločnosti, verejným inštitúciám a súkromnému sektoru reagovať na klesajúcu dôveru v kľúčové inštitúcie, a napomôcť spoločnosti, aby silnejúcemu pôsobeniu nepravdivých a skreslených informácií dokázala lepšie odolávať.
O projekte CEDMO
Stredoeurópske observatórium digitálnych médií (Central European Digital Media Observatory, CEDMO) je nezávislé nestranné multidisciplinárne centrum, ktoré si má za cieľ identifikovať, skúmať a upozorňovať na hlavné zdroje a príčiny informačných porúch v strednej Európe (predovšetkým v Českej republike, na Slovensku a v Poľsku). Toto medzinárodné konzorcium bolo vytvorené s cieľom navrhnúť súbor krátkodobých a dlhodobých opatrení, ako aj odporúčania, ktoré pomôžu občianskej spoločnosti, verejným inštitúciám a súkromnému sektoru reagovať na klesajúcu dôveru v kľúčové inštitúcie, a pomôcť spoločnosti, aby silnejúcemu pôsobeniu nepravdivých a skreslených informácií dokázala lepšie odolávať.
Naši Partneri
O projekte CEDMO
Stredoeurópske observatórium digitálnych médií (Central European Digital Media Observatory, CEDMO) je nezávislé nestranné multidisciplinárne centrum, ktoré si má za cieľ identifikovať, skúmať a upozorňovať na hlavné zdroje a príčiny informačných porúch v strednej Európe (predovšetkým v Českej republike, na Slovensku a v Poľsku). Toto medzinárodné konzorcium bolo vytvorené s cieľom navrhnúť súbor krátkodobých a dlhodobých opatrení, ako aj odporúčania, ktoré pomôžu občianskej spoločnosti, verejným inštitúciám a súkromnému sektoru reagovať na klesajúcu dôveru v kľúčové inštitúcie, a pomôcť spoločnosti, aby silnejúcemu pôsobeniu nepravdivých a skreslených informácií dokázala lepšie odolávať.
Naši Partneri
Dňa 13. mája 2023 ukrajinské úrady oznámili, že na západe Ukrajiny nad mestom Chmeľnyckyj došlo k dronovým útokom. V ten istý deň začali účty na sociálnych sieťach zverejňovať videá (tu, tu, tu) zachytávajúce masívny výbuch, pričom niektorí ho označili až za „atómový hríb“ a tvrdili, že súvisí so zničením muničného skladu ukrajinských ozbrojených síl v Chmeľnyckom.
V skorých ranných hodinách 6. februára 2023 zasiahlo juhovýchodné Turecko a susednú Sýriu silné zemetrasenie, ktoré zdevastovalo mestá a vyžiadalo si tisíce obetí a ranených. Prvé zemetrasenie s magnitúdou 7,8 nastalo o 04:17 miestneho času (o 01:17 GMT) v hĺbke približne 18 kilometrov neďaleko tureckého mesta Gaziantep, uviedla americká geologická služba USGS. Po ňom nasledovalo o niečo slabšie s magnitúdou 7,5 a viacero ďalších následných otrasov.
„Švajčiarsko je údajne PRVÁ KRAJINA NA SVETE, KTORÁ ZAKAZUJE MAMOGRAFIU,“ píše sa v príspevku na Facebooku z 12. novembra 2023, ktorý má viac ako 12-tisíc zdieľaní. Nasleduje text, ktorý vymenúva údajné dôvody, prečo je mamografia „najväčším organizovaným zločinom na svete“.
„Americkí novinári sa pri informovaní o ukrajinských utečencoch otvorene vysmievajú obrovskému úbytku mužskej populácie na Ukrajine,“ uvádza sa v príspevku na Facebooku zo 7. januára 2025. Z toho istého dňa pochádza aj ďalší príspevok v slovenčine, publikovaný o dva dni neskôr. Obsahujú krátke video s titulkami v azbuke.
Vláda Ľudovíta Ódora v októbri minulého roka predstavila balík konsolidačných opatrení v celkovej hodnote 10 miliárd eur. Výška možných úspor obsiahnutá v balíku presahovala potreby konsolidácie, aby si nová vláda z predstavených návrhov mohla vybrať vzhľadom na ich politický program. Ódorová vláda v dokumente navrhovala konsolidovať v celkovej sume približne 6 miliárd eur a to v priebehu volebného obdobia. Napriek tomu niektorí politici a dezinformačné portály hovoria o balíku ako o celku a nie ako o palete možných opatrení.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj predstavil na summite EÚ v polovici októbra svoj plán, ktorého cieľom je ukončenie vojny s Ruskom. V rámci plánu požadoval pre Ukrajinu aj bezpečnostné záruky, jeho výroky však niektorí interpretovali, ako žiadosť o umiestnenie jadrových zbraní. Zelenskyj však objasnil, že nežiadal o jadrové zbrane, ale o bezpečnostné záruky, napríklad vo forme členstva v NATO.
Rainforest Alliance (archívny odkaz) je medzinárodná nezisková organizácia, ktorá posudzuje výrobu poľnohospodárskych produktov podľa štandardov zohľadňujúcich potreby životného prostredia a komunít. Potravinové výrobky, ktoré tieto štandardy spĺňajú, môžu mať na obaloch logo žaby, čo znamená, že obsahujú certifikované zložky.
Dňa 13. mája 2023 ukrajinské úrady oznámili, že na západe Ukrajiny nad mestom Chmeľnyckyj došlo k dronovým útokom. V ten istý deň začali účty na sociálnych sieťach zverejňovať videá (tu, tu, tu) zachytávajúce masívny výbuch, pričom niektorí ho označili až za „atómový hríb“ a tvrdili, že súvisí so zničením muničného skladu ukrajinských ozbrojených síl v Chmeľnyckom.
Na Instagrame sa šíri video, ktoré vo forme otázok prezentuje viaceré známe konšpiračné naratívy. Autor sa napríklad pýta, „čo robí egyptská pyramída na bankovke amerického dolára“, „kto držal kameru, ak bol Neil Armstrong prvým človek na mesiaci“ či „prečo staroveké egyptské umelecké diela zobrazovali vesmírne lode“. Na otázky existujú logické vysvetlenia, bez potrebného kontextu však môžu pôsobiť konšpiračne, prinášame preto vysvetlenie.
Viacero príspevkov na sociálnych sieťach tvrdí, že bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika odsúdili bez dôkazov, alebo len na základe klamlivých výpovedí tzv. kajúcnikov. Bývalého špeciálneho prokurátora uznal vinným Špecializovaný trestný súd (ŠTS) aj Najvyšší súd (NS) SR, dôvodnosť stíhania nespochybnil ani Ústavný súd či viaceré senáty Najvyššieho súdu. Dôvody na zrušenie obvinenia nezistil ani generálny prokurátor Maroš Žilinka. Verdikt súdov sa neopieral len o výpoveď spolupracujúcich obvinených ale aj o výpovede ďalších svedkov, vrátane Kováčikových bývalých kolegov, znalecké dokazovanie, či listinné dôkazy.
Na Instagrame sa šíri video, ktoré vo forme otázok prezentuje viaceré známe konšpiračné naratívy. Autor sa napríklad pýta „čo robí egyptská pyramída na bankovke amerického dolára“, „prečo stále existujú opice, ak sa z nich vyvinuli ľudia“ či „prečo staroveké egyptské umelecké diela zobrazovali vesmírne lode“. Na tieto otázky existujú logické vysvetlenia, bez potrebného kontextu však môžu pôsobiť konšpiračne, prinášame preto vysvetlenie.
„Zelenskyj kúpil Hitlerov Mercedes“ čítame na tomto príspevku na Facebooku z 8. októbra 2024 ako aj v tomto príspevku z 9. októbra 2024. „Začiatkom októbra bolo auto spozorované v centre Kyjeva a dorazilo do budovy prezidentskej administratívy Ukrajiny na Bankovej ulici 11. Stalo sa tak krátko po tom, ako sa Zelenskyj vrátil zo svojho amerického turné. Suma, ktorú Zelenskyj zaplatil za Mercedes-Benz 770k nacistického diktátora, nie je známa, no podľa odborníkov sa mohla pohybovať okolo 15 miliónov dolárov,“ čítame ďalej. Ide o narážku na Zelenského septembrovú návštevu Washingtonu, počas ktorej americká vláda oznámila novú pomoc Ukrajine vo výške takmer 8 miliárd dolárov (archív). Tvrdenie bolo na Facebooku v slovenčine od 8. októbra 2024 zdieľané dohromady viac ako 12-krát.
Jeden z nepravdivých naratívov o vojne na Ukrajine hovorí o tom, že armáda na východe Ukrajiny zabila 14-tisíc civilistov, čo má potvrdzovať aj správa OSN. V skutočnosti však správa konštatuje, že 14-tisíc zabitých si konflikt vyžiadal dokopy na oboch stranách a väčšinu z toho tvorili vojenské obete.
Cieľom sankčných opatrení zo strany Európskej únie je oslabenie schopnosti Ruska financovať vojnu. Západné sankcie majú už teraz dokázateľne negatívny vplyv na ruskú ekonomiku. Prvotné predpovede o rýchlom krachu ekonomiky sa nenaplnili, z dlhodobého hľadiska sú však sankcie pre Rusko problematické. Napriek tomu je vo verejnej debate prítomný naratív o tom, že sankcie na Rusko a jeho ekonomiku nemajú vplyv. Ruská ekonomika však aj kvôli západným sankciám zápasí s vysokou infláciou, nedostatkom tovarov či mladej pracovnej sily. Ruský ekonomický rast je ťahaný vojnovou výrobou, ktorá však ide na úkor životnej úrovne bežného obyvateľstva.
Join the CEDMO community!